snezka

Katka, pozri, ja mám pimpuláka skoro až po zem....

 

Áno, aj to som zažila dnes v práci... nie vždy je tam veselo, ale na telesnej u prvákov vždy padne nejaká hláška.

Je pravda, že človek si tam musí dávať poriadny pozor na jazyk. Mám ich od septembra a je s nimi sranda. Sme spolu už skoro rok a stále ma prekvapujú. Sú to také živé striebra, povedané mojim žargónom... malé motorové myši, ktoré sa nedajú vypnúť... to, že sa hýbu mi nevadí, len keby aspoň občas mlčali. Ale v to už ani nedúfam... .

Sú celkom šikovní a nájde sa tam pár čertov. Samo o sebe sú ako tristopäťdesiat čertov... počet čertov sa mení v závislosti od dĺžky môjho spánku a ich ticha na hodine... ale už sme to dotiahli až na tisícku...a myslím, že to bude ešte stúpať.

A jednému takému čertovi aj s rohami som povedala, že mi bude pomáhať. Začudovane na mňa pozrel a zahlásil, to teda určite... no môj zlatý budeš môj odporno- odborný asistent... a tak je Tomáš buď odporno -odborným asistentom, alebo opicou, keďže sa stále niekde  štverá a visí.

Príchod mamy... „mama ja som odporno- odborný asistent... povedala Katka“... ešte že poznám mamu, je psychologičkou a mňa už berie z rezervou... veď niekto musí byť aj normálny medzi deťmi.

Môj odporný asistent  je pohybovo veľmi šikovný a tak teda chodí na gymnastiku. A keď chodí na gymnastiku, tak je k tomu aj primerane ohybný.

Dnes dával rozcvičku Marek, malé, chutné guľatučké chlapča... ktoré používa všetky moje výrazy, ktoré som kedy na telesnej povedala... a tak som sa dozvedela, že chytíme si nôžku, jednu ruku dáme vbok a krúžime panvou a nie bruchom, nevlníme sa ako plech a neskáčeme ako opice. Keď beháme tak zdvíhame kolená, lebo inak vyzeráme ako zle vystrúhaný  Pinocchio.

Dorazili sme to tým, že Dominik chcel, aby môj odporno - odborný asistent spravil šnúru... načo som vtipne zahlásila, vyber si šnúrku z gatí a máš... A reakcia Tomáša? Katka, pozri... mám pimpuláka skoro až po zem.... on totiž ten špagát robil... Už som len čakala na reakcie typu, čo to ten pimpulák je...

Keďže sa svetom šíri vírus krochkajúcej chrípky, skúste hádať čo ma už len rozumné napadlo. Ak ste si pomysleli že nič máte pravdu.

Vyhlásila som totiž súťaž v krochkaní (minule sme súťažili v chrápaní.... aj to mi išlo, darmo som talent)... rozumné nápady mi došli a tak som sa teda obetovala pre radosť detí...ak si myslíte, že som sa nezapojila, mýlite sa...som vyhrala... a ako vždy sám veľký boss prišiel na kontrolu v okamihu, keď sme nacvičovali spoločnú choreografiu... zahlásila, že je to nechutné... vôbec nemá vkus...nám sa to totiž páčilo... . A keď odchádzala, tak vravím, že pekne pozdravíme... a krpatí, že kroch - kroch? Nie stačí dovidenia pani riaditeľka...