snezka

Dneškom mi odzvonilo. žiadne knihy, učebnice, skúšanie... prosto nič. Aj keď je pravda, že som dnes u triednej v kabinete škaredo nadávala na ustanovizeň zvanú stredná škola...a to som nepočula ani príhovor samej veľkej šéfky...bola som tam včera... odovzdať učebnice...a vypenila na  mňa triedna.Vbehla som do knižnice, reku požičiam si knihy k práci, čo chcem písať cez leto.Odpoveď? Knihy Vám môžem požičať len v tom prípade, ak prepadáte a robíte reparát... Robíte? To, ťažko, nie nerobím... no tak knihy Vám nepožičiam... ok, tak nepožičiate. Môžte mi požičať aspoň k nahliadnutiu absolventské práce? Nie. Ok, mám ešte dve práce doma, dokedy ich treba priniesť? Stačí do 8.7... ten dátum je podstatný v slede udalostí, ktoré nastali dnes... ráno som na základke pofotila svoje hádzanárske družstvo, pani riaditeľka mi poďakovala a ja dúfam, že dostanem aj inú odmenu, okrem tej slovnej, rozkrájala som tortu deckám, ktorú od nej dostali za odmenu... odfotila sa so svojou dnes už bývalou triedou a zničená ako kôň som si utekala taxíkom pre vysvedčenie na strednú školu... k triednej do kabinetu, že Dobré ránko pani profesorka... prosím si teda vysvedčenie... a ona? Katka nemôžem Vám ho dať, nevrátili ste dve knihy... No nebolo mi viac treba... včera som tu bola, knihy stačí odovzdať do 8.7... povedala mi to pani profesorka, čo má na starosti knihy... Katka, nie, nemôžem Vám vydať vysvedčenie, pokiaľ  nevrátite knihy...a už mi podáva papier, kde stojí moje meno, názov knihy a veta: výpožičky vrátiť do 30.09.2010... tak teda ako? do septembra je čas... nie, je tam chyba treba ich odovzdať dnes.. jasne, že mi zdvihlo adrenalín... tak som nakoniec zložila zálohu za dve výpožičky  a  vybojovala som si moje vrelo očakávané vysvedčenie... kukám, kukám, vysvedčko pekné, tak som ho rýchlo prefotila a išla som sa pochváliť adoptívnej mame.. Potešila sa, dostala som objatie, povedala, že som skvelá a má ma rada... potešilo... myslím, že viac, ako to vysvedčenie, ktoré ma stálo kopec driny a námahy...no a jo, perlička na záver.. mám dve neospravedlnené hodiny... netuším, prečo, začo, pre akú príčinu, ale nemám už silu sa ísť pýtať a hádať... ododnes mám totiž iné priority... seba....

No a tu je ten môj dlho očakávaný a vytúžený zázrak ....