snezka

Len keď ja neviem, čo to všetko obnáša... maj sa rada, ako jednoducho to znie, ako zložito to vnímam ja. Je zaujímavé, že na otázku (čo si predstavuješ pod spojením maj sa rada, mať sa rád), ktorú som položila, viacero ľudí odpovedalo, že je to o tom, že sa nemám nechať zneužívať, využívať a podobne. Opakujem ešte raz, neviem čo presne znamená výraz maj sa rada, ale podvedome s ich odpoveďami nesúhlasím.                                                                                                Z môjho pohľadu je to asi o mne a o mojom vzťahu ku mne  (možno teraz píšem ako Tatár, ale čo už). Je to asi o mojich pocitoch, postojoch, sebavedomí, úcte voči sebe samej. Ja  naozaj neviem. Možno sa mýlim a ono je to úplne o niečom inom. Neviem, ale budem pátrať ďalej, ale predpokladám, že sa to dozviem od teba...ak to nenájdem predtým v knihách, alebo ma zázračne neosvieti. Človek len musí otvoriť oči, človek nájde, len musí chcieť vidieť to, čo sa mu ponúka. Je to celé o snahe niečo na sebe zmeniť. Priznávam, že si ma k tomu dokopala ty, ale som rada, že si to spravila (stačila zmienka o tom, že sa vzdávam a moje postoje a názory sú porazenecké a negativistické). Už dlhšie si sa snažila, ale konečne sme sa dopracovali do štádia, že som chcela aj ja. To je to hlavné a podstatné. Zmena sa môže udiať len v tom prípade, ak sa chcem zmeniť ja, darmo sa snaží okolie, darmo sa snažíš ty ... podstata je vo mne. Netvrdím, že to bolo, je, alebo  bude ľahké.                                                                                                                               Nebolo, nie je a nebude to prechádzka ružovou záhradou, alebo príjemné posedenie v ľahkej spoločenskej konverzácii. Je to o ťažkom kopaní v mojom vnútri. Je to o rozprávaní a emóciách. Je to ťažké, pretože ja dokážem rozprávať hodiny na tému ktorá ma teší a baví (šport, príroda, Tatry, kniha). Ale tieto rozhovory sú vždy o inom. Sú o návratoch do minulosti a do detstva. Do čias, keď sa udialo príliš veľa vecí, ktoré bolia doteraz. Stratila som príliš veľa času, ktorý sa nedá vrátiť nazad. Nebudem a nechcem už viac strácať čas, tým, že nebudem riešiť veci, ktoré riešiť treba. Minulosť sa už riešiť nedá, je možné si ju znova odžiť, naučiť sa ju akceptovať a prijať ju ako súčasť svojho života.                           Mala som to spraviť skôr. Mala som ti skôr povedať o veciach, ktoré ma zrážajú k zemi, ktoré mi nedali a občas ešte nedajú spávať. Mala som skôr prísť na to, že človek nemusí všetko riešiť sám, dnes už viem, že človek nemusí byť sám na isté veci, stačí požiadať druhého človeka o pomoc, človek sa nemusí zbytočne trápiť, stačí možno pripustiť možnosť, že ten druhý mu chce a môže pomôcť.                                                                                                                                               Neskoro som odhodila svoju hrdosť. Je to vo mne a o mne. Sú to ďalšie z mnohých mojich úžasných vlastností. Počas tých dlhých stratených rokov som zabudla na mnoho vecí. Zabudla som na veci, ktoré potrebujem, aby som mohla fungovať ďalej (inak neviem, či som ich vôbec niekedy vedela). Zabudla som sa naučiť, ako sa vysporiadať z minulosťou, s tým, keď mi nikto povie, že za to, čo sa stalo nemôžem, zabudla som na to, že mám právo vážiť si samu seba, že sa môžem mať rada, že môžem ľúbiť seba i vlastné telo, že budem potrebovať pomoc, keď začnem búrať hradby za ktoré som sa ukrývala viac než dvadsať rokov zo svojho života, zabudla som veriť ľuďom, ktorý mi chcú pomôcť, zabudla a prestala som veriť sama sebe... . Zabudla som toľko vecí... . Zabudla, stratila? Neviem, dnes je to už asi jedno.