snezka

Mala som pocit, že dokážem dobehnúť zameškané....

Po stretnutí s Ivanom som si dala pauzu. Dostala som sa do štádia, keď som zistila, to čo som potrebovala vedieť. Áno, dokážem fungovať s mužom, dokážem sa s ním milovať, mať sex, užívať si život. ..mohla som začať dobiehať to, čo som stratila ... Ako naivne som si myslela, že sa to dá. Že ak ja hrám fér a vyložím karty na stôl, spraví to aj druhá strana. A pritom to všetko vyzeralo tak skvelo. Jano bol chlapík o 2 roky starší...trnavák s príšerným dialektom. To jediné mi na ňom trochu vadilo. Vysoký asi 180 centimetrov, okolo 90 kíl, krátky zostrih a strapaté vlasy. Modré oči, pekný úsmev. Stretli sme sa na internete. Slovo dalo slovo a začali sme si písať. Priznávam, že som bola nadšená z toho, ako skvelo sa s ním píše. Ako si máme čo povedať. Po zhruba mesiaci sme sa stretli. Klasické stretko na Kamennom námestí, pred starým priorom, ktorý už nie je prior. Našli sme sa. Večer sa pred Priorom nestretáva strašná kopa ľudí v našom veku. Ahoj..ja som Jano, ja Katka. Obligátny bozk na líce. Poď pozývam ťa na kávu. Poznáš nejaký podnik tu v okolí? Túlajúc sa tmavými ešte stále zimnými uličkami  sme držiac sa za ruky dorazili do malej a útulnej kaviarničky. Prišla čašníčka, objednali sme si kávu a čaj. Boli to úžasné dve hodiny s človekom, ktorého som poznala cez internet. Darmo, virtuálny svet ponúka spojenie s ľuďmi na druhom konci sveta... šarm osoby to nenahradí, nenahradí to pocit, ktorý mi začína byť občas blízky... som rada v spoločnosti istých ľudí a je mi s nimi jednoducho povedané dobre. S Janom mi bolo úžasne. Napriek prepísaným nociam sme si mali čo povedať. Dokonca sme sa zakecali tak hneď na prvom stretnutí, že chudák zmeškal vlak do Trnavy. Zmeškal prvý a na druhý musel bežať, zatiaľ čo ja som vyrovnávala účet v kaviarni... lebo stále sme si mali čo povedať. Moje dojmy z neho boli skvelé... je šarmantný, skvelý, úžasný..dokonca si viem predstaviť aj niečo viac...znelo v telefóne, vyskytovalo sa napísané v správach „staršej sestre“. Brzdi, nežeň sa do toho po hlave... brzdi...máš čas. Čo sa má stať, stane sa.  To niečo sa malo stať o pár dní. Keď si budem istá, že on je ten pravý, keď si vysvetlíme a utvrdíme čo od tohto stretávania obaja chceme ... náhodný sex..milenku, milenca...alebo vzťah. Vedela som presne čo chcem. Presne som to zadefinovala . Chcem vzťah, nehľadám sex na jednu noc, nechcem byť niekoho milenkou na niekoľko nocí v mesiaci. Chcem byť partnerom a partnera hľadám. Stanoviská sme si vysvetlili a ono to fungovalo prekvapujúco ďalej. Zhruba po mesiaci padla otázka, či nepôjdeme spolu cez víkend na chatu. Išli sme. Poznali sme sa dlhšie a ja som mala pocit, že on je ten pravý. A niekde v kútiku pamäte mi znelo: „ak budeš mať pocit, že tam byť nechceš, zavolaj...prídem pre teba a pôjdeš domov... ak sa rozhodneš nevolať, daj mi vedieť, že si ok J“ .Po toľkých váhaniach, ubezpečeniach, keby niečo...som sa rozhodla na chatu s Janom predsa len ísť. Cesta vo vlaku, keďže je železničiar prebiehala fajn. Ešte sme sa len usadili a už sme vystupovali. 30 minút hore kopcom a stojíme pred horským hotelom. Poznám to tu, je tu fasa, vonku bazén, vo vnútri bazén, sauna, fitko, bar a útulná izbička. Celý deň bol úžasný... Jano bol po nočnej tak sme sa zložili do polohy ležmo...vydržali sme v nej spoločne až do večera s malými prestávkami na oddych. V tých prestávkach Janovi zvonil telefón... „v kľude ho zdvihni... zahlásila som asi po 10 neprijatom hovore“... „nie, netreba“. Pri večeri v poľovníckej reštaurácii sa telefonáty zopakovali... zdvihni ho...asi ťa niekto súrne zháňa...nie netreba znela znovu odpoveď. Cestou nazad sme sa boli ešte poprechádzať, sadli si na jednu cigaretku a kávu. Naozaj musím uznať, že sa skvelo bozkáva...rozmýšľam, kde sú tie časy, keď som zahlásila že je to nechutne vlhké a uslintané J a ty si sa na druhej strane chytala zúfalo za hlavu. Zvalili sme sa do rozostlaných postelí a spolu sme pokračovali tam, kde sme pred večerou prestali...milovať sa s Janom bolo úžasné a skvelé. Neskôr keď sme už ležali unavení vedľa seba, mu znovu zazvonil telefón...nezdvihol ho...lebo vraj by som bola smutná... pokiaľ bol Jano v sprche písala som staršej sestre...som ok, Jano je úžasný milenec a je skvelýýýý...nerob si starosti som ok. Návrat mám podľa plánu, vidíme sa zajtra, dnes máš voľno. Hneď ako vyšiel zo sprchy a vsunul sa do postele, telefón mu zazvonil opäť. Zdvihni ho.. je to trápne... čo ťa naháňa frajerka? Nechcem ho zvihnúť...budeš smutná... vieš, ja neviem, či sa nechcem vrátiť k Lucii... Priznávam, šokoval ma. Zrazu som si pripadal špinavá a zneužitá.. presne, ako vtedy. Strávila som s tým chlapom mesiac, mesiac sme si písali, chodili na kávu a dnes sme sa celý deň milovali a bolo to skvelé...a on mi teraz povie, že nevie, či sa nechce vrátiť k nej... Nevedela som to pochopiť... v kľude to zdvihni, zavolaj jej, ja idem do sprchy.... Stála som tým prúdom vody a snažila som sa zo seba zmyť jeho dotyky, jeho vôňu...to, čím mi zrazu strašidelne ublížil...to, čo sa mi tak strašne páčilo, ma teraz bolelo a týralo. Bola som v sprche dlho. Keď som vyšla Jano spal. Teda myslím, že spal... nech to nemusí riešiť...je to lepšie riešenie...a vyhovovalo to aj mne. Neviem, čo by som mu povedala. Rozmýšľala som, že cinknem staršej sestre...príď pre mňa stálo v smske, ktorú som neposlala. Namiesto toho som sa obliekla a išla sa prejsť. Chcela som si vyvetrať hlavu...vyvetrala. Zaľahla som do postele, zakryla sa až po uši a snažila sa zaspať. Rozmýšľala som nad milovaním s Janom, nad dotykmi, zrazu mi to celé prišlo divné a nepríjemné...bol tu...fyzicky určite, ale ...myslel na mňa, alebo na Luciu? Ráno bolo divné...Janova ruka na mojom pleci mi strašne vadila. Nie... nechaj ma... Ide nám autobus, oznámila som sucho bez akýchkoľvek emócií. Jano sklopil zrak a bez slova sme kráčali dole... 30 minút ticha. Tak ako sme si mali v sobotu čo povedať, teraz nebolo o čom... Došli sme na zastávku...ahoj..ja ...chcem ti to vysvetliť...nie nechcem to počuť... skončili sme....Pár telefonátov z jednej strany, pár správ v telefóne...a vždy to isté...stretnime sa.  Odpoveď bola jednoduchá...