snezka

Neprepadám a tak čakám na vysvedčenie....

 

O mojich zážitkoch zo strednej školy som už písala. Je načase sa opäť posunúť ďalej a tak vedzte, že si užívam konečne zimné prázdniny ako študent strednej školy a je to úžasný pocit. Je super nechodiť do školy a neučiť sa na cviká a skúšky. Napriek tomu, že štvrťrok končil len pred malou chvíľou, museli sme si už uzavrieť polrok.

A to Vám je neskutočne ťažké. Zvlášť ako chodí niekto do školy tak máličko ako ja... nechodím poza školu, ale mám individuálny študijný plán a tak chodím len na cviká. Keď som zavrela štvrťrok bola som celá happy, pokiaľ mi triedna neoznámila, že do 19. decembra mám uzavrieť polrok.

Dostali sme kopec papierov a začal lov na vyučujúcich... Latina v pohode, príliš ďaleko sa neženieme a to , čo človek nevie napíše do ťahákov... áno, tak ďaleko som došla... nevadí mám ju za jedna J. Nemčina... sa stáva mojou nočnou morou, napriek tomu, že na učebnici je napísané Nemecky s úsmevom... prešli sme prvé dve lekcie a ja nedokážem ani zaťať.. prvú písomku som opísala od Betky a druhý test od Maruš... baby vďaka. Neviem akú známku to hodí, ale horšie ako za tri by to byť nemalo...

Potom máme pár takých skvelých predmetov, ako je Organizácia zdravotníctva a preventívne lekárstvo... božské predmety, aj vyučujúca... mám ich za jedna, ale v druhom polroku ich nemáme.. konečne J. Etika... super predmet aj teta profesorka je fajn... odpovedáš, nič nevieš, ale máš to za jedna... teta rozpráva za nás a presviedča všetkých, aký sme skvelý... super.. jedna. Predmet, že PPS – pedagogika, psychológia a sociológia.. celkom sa dá... ostáva nám v druhom polroku, tak prečo sa netešiť... štátnica pomáha a odpoveď je vždy lepšia, ako písomka...opäť trápna jednotka J ( zabijem sa , keď som kockatá hlava? ). Informatika.. že písomka... popíšte Von Neumanovu schému počítača... a ďalšie rovnako úžasné štyri otázky... schému som opísala od Ricca a bolo... že poďte odpovedať... nemyslíte vážne? Dobre, dajte papier... jedna J. Ďakujem a dovidenia...

Odborné predmety sú podstatne zaujímavejšie... pokiaľ sa človek stíha učiť... pokiaľ nie... potom to končí zámenou zobákovitého výbežku na lopatke za vtákovitý....každopádne to má niečo spoločné s vtákom...  dúfam, že sa mi niečo podobné nepodarí v nemocnici na praxi... MKT, čo sú metódy cvičenia s pacientom máme v pohode... dostala som niečo, ako rannú rozcvičku, aktívne a pasívne pohyby pri cvičení... opäť kocka a jednotka J. Ošetrovateľstvo, predmet, ktorý mám ešte menej rada, ako nemčinu, len sem musím chodiť... vyučujúca... realita bez komentára, staršia než drevené uhlie, stará škola, otáčanie a bavenie sa na hodine neprichádza do úvahy... sedím a píšem, píšem a sedím... ešte môžem mlčať... skúšala spôsobom typickým pre vysokú školu... čakali sme asi tri hodiny, kým sme prišli dnu... Ricco si vybral úžasnú tému a moja tiež nebola zlá... obviazali sme ruky... on robil klasový obväz hornej končatiny a ja som viazala rukavičku... ak poviem, že sa teším, že ten predmet nemáme môžete mi veriť.. s tetou sa však stretneme... má nás na prvej pomoci v druhom polroku L. Predmety ako sú elektroterapia a diagnostika pohybu nás učí jedna skvelá baba. Volá sa Katka a je bezkonkurenčná... a to myslím vážne... vždy dobre naladená, ochotná... len my beštie sa moc k nej neučíme... z elektriky som dostala jednotku, ale z diagnostiky mám dvojku... nevadí mi dvojka, skôr mi vadí pocit, že som bola za blbca... a zvlášť u nej... . Predmety s triednou... telesná a kondičná výchova.... hanbím sa, asi budú za dva... vôbec totiž necvičím... v tom čase totiž učím telocvik u nás na škole... J.

Ak ste to dočítali až sem gratulujem, myslím, že na samotný záver si nechám bonbónik... anatómia... predmet, ktorý učí baba, ktorá je v pohode, pokiaľ ju mi nevytočíme... čo sa nám teda darí v poslednej dobe dosť často... tento úžasný predmet si nechávam na 8.1. 2009 odpovedám hneď ráno o 8.00... začiatok roka, ako má byť... chcela ma vyvolať v piatok, ale ja som nechcela guľu... a tak môžem teraz šprtať...už som to vytiahla...

 

Ešte pár zaručených pikošiek na záver...