snezka

O blbcovi a zle položenej otázke...

 

Pomaly ale isto, sa mi zdá každá otázka položená nejako blbo...a to ma čaká ešte posledný týždeň v škole... tuším už nevládzem. Chcem len jedno kľud a pokoj, ale na to môžem zabudnúť...

Anatómia sa stáva mojou nočnou morou.. zase ma čaká ďalšia odpoveď. Štvrtok bol teda deň...

Mala som odpovedať a aj som... Učiť som sa začala samozrejme v stredu večer, veď nech si čo najviac pamätám a nech mám vedomosti čerstvé... mala som. Čerstvý prievan a otvorené okno. Prehľad by bol, okrem otázky kde sa spomínala pečeň.

Ráno vravím babke, ak dostanem pečeň končím... dorazila som do drahej školy o necelú hodinku skôr ako začína môj najobľúbenejší predmet... spolužiaci mali náuku o výžive, tak som sa tam išla teda aspoň ukázať... bolo fajn, polovica sa učila a polovica  pozerala divočinu. Ja som mala snahu ešte niečo našprtať, ale... nenašprtala som. Divočina bola lepšia (kreslená rozprávka).

A keď zazvonilo na anatómiu to len bola divočina.. neviem prečo mám s toho stres... ľadové ruky, rovnako ako pred zápasom, také to nepríjemné chvenie v žalúdku a ruky sa mi triasli veru úžasne. Riško sa rehotal a Maruš so mnou súcitila...

Riško zahlásil pamätnú vetu: „ Moc ju nenaser, chcem aspoň štvorku“...„jasné pokiaľ nedostanem pečeň“...na to sa Riško otočil a položil otázku.. „čo vieš o pečeni?“ „Pečeň rovná sa hepar... to je asi všetko.“ Rehlili sme sa a ja som dúfala, že tú otázku nedostanem...

Otvorili sa dvere, vkráčala skúšajúca s tým, že kto ide odpovedať... no, asi ja... poďte.. odpovedáte z tráviacej, že?

Skleslý pohľad a môj výraz svedčili o nie najlepších poznatkoch.. To, aby som prepla... čo sa Vás tak opýtam... tak povedzte mi niečo o pečeni... koniec.

Riško sa začal rehotať, Maruš súcitne pozrela na mňa a zagúľala očami... niečo som si spomenula, niečo našepkala Maruš, aj keď ju baba dvakrát upozornila s tým, že nech radšej cumle ten cukrík... splietala som niečo o extrahepatálnych a intrahepatálnych cestách, o žlčovodoch, pepsíne a amyláze, a medzitým som sa tvárila ako ten blbec... dorazila to tým, že som sa mala pozerať niekam inam a nie do triedy smerom na Marušku... , „že pozerajte sa na tabuľu, ak som Vám nesympatická“... „v pohode sa môžem pozerať na Vás“....

„ Ako ste spokojná s odpoveďou? Toto je Váš štandard?“ „Moja odpoveď ? Chvíľami som si pripadala ako blbec... ale no čo už“... „smutné, že? Učiteľ... “ „ No stávajú sa aj horšie veci... pani profesorka... “.

A tak mi tam pribudla trojka... ja som spokojná, je pravda, že ten blbec ma naštval, ale čo už... Najbližšie mám anatómiu až o mesiac... myslím, že dovtedy zabudnem aj to málo čo som z nej vedela... a to ma čaká záverečná odpoveď... .

 

 

PS. Po úžasnom štvrtku, nasledovali tri úžasné dni... v Tatrách

PS.1 Práve sťahujem fotky do compu, ak sa pošťastí, ráno máme na obzore jasno nad Lomnickým štítom...

PS.2 A teraz už nasleduje posledný týždeň v škole... potom kráčame na prax...konečne...

PS.3 Pivo s rusalkou musíme stihnúť tento týždeň... ďalšie dva som totiž chorá... J