Príbeh o kreslení Hejou Kitty :-)
Cvičiť s malými deťmi je fajn. Nie je to fajn, je to priamo skvelé.Snažím sa naučiť reč ich kmeňa, ale zatiaľ sa moc nechytám. Darmo, na jazyky nemám talent. Stredy cvičievam v jednej škôlke neďaleko futbalového ihriska. K dispozícii mám triedu, kde sú tí najmenší :-) a vzhľadom k tomu tam chodievam aj o 30 minút skôr. Veď učiť sa pravideľne nový jazyk je dôležité a oni sú priam skvelí jazykári :-) . Kam sa hrabe školstvo :-). Keď sa objavím v dverách hneď kričia. že" mi švišiť nejdeme, vieš"? "A prečo nejdete cvičiť"?" Šme leniví vieš"? Sú úžasní. V každej situácii si človek zamiluje dieťa. Ja tam mám Ejinku...malé bacuľaté drobča s kučeravými vláskami a s bezzubým úsmvom...teda skoro bezzubým...má asi 12 žubov. Strašne ich zaujíma čo mám v tej taške s ktorou chodím cvičiť. Mám tam ježka:-) vravím a vyťahujem pichľavú loptičku. "De má oši? "pýta sa Ejinka. "Ježko je v klbku".."to keď ho ozežeme vypadne von ten ješko?" "No on je tam schovaný"..."ša ťa bojí? Ty by ši ho ožala " :-). V tom momente sa vidím, ako sa ožieram s ježkom pri poháriku bieleho alkoholu. "čo by som s ním spravila?" "Ožala"...nechápavý pohľad a v tom mi zaplo v reči cudzieho kmeňa :-) myslíš na obed? "Hmm... by ťa pichal" ... :-) ach jo. Sladký povzdych. "Čo tam ešte máš"? Balóny:-) "Nafúkaš"? Nafúkam, prikyvujem a zrazu ich je okolo mňa kopec... sú v pohode,neskutočne kričia a všetkým tečie z nosa a všetkým chýbajú žuby :-) Tak sme ich fúkali. Spolu teda nie, Ejinka ich vyťahovala a ja som fúkala:-)" ltý, ervený, žejený... nakrešli mi tam Kitty? Kitty?" Nedá mi :-) a hádžem zúfalí pohľad. "No šak hejou Kitty :-) vieš". Klepem si po čele ako že už konečne viem, kto je tá hejou Kitty. "Ách tá moja hlava"...Ejinka na mňa pozerá a zahlási :-)" lava, štará, šproštá, šedivá?" Rehot...veru štará, šproštá a šedivá:-) ...tak šom sa teda ušilovala krešliť tú hejou Kitty :-) a krpatým sa to náramne páčilo :-) Ejinka povedala, že šom štará a neviem kjesliť hejou Kitty a oni ma to naučia, ale najškôr muším íšť š nimi pod poštielky, ebo píde žalok a aby neožral ich, nech ožere mňa :-) a oni ma to potom ža odmenu naučia :-) tak rozmýšľam, že idem chudnúť lebo žalok ša pežere a ja nebudem vedieť kesliť tú hejou Kitty :-) alebo ša ožere? No každopádne neviem...
Tak nech Vás nič nezožere, ani neožere priatelia :-)
Komentáre
ejha:)
Deticky su uzasne, skoda, ze zapisky vyrokov mojich deti sa stratili pri stahovaniach...jeden som obzvlast milovala - aj Teba kope statocna ejektjina? - vecer pri vyzliekani svetrikov:)
Ked sa nahodou budes ožierať so zralokom, dobre sa pozri, ci to nie som ja:)
je úplne jedno
Milujem tvoje šušľavé príbehy!
úžasnéééé, snežka a teraz povedz
snežka,
Tak akosi šťastne sa cítim, keď tieto príbehy čítam. Tak ako SoB spomenula, aj ja sa vraciam do detstva mojich detí, prichádzajú mi na um zvraty, akoby to včera bolo. Odkladaj si ich a môžeš potom knižne vydať. napr. o bežubom krokodílovi a šťastných deťoch
snezka-veľmi milé !
.
je to milé :-))
vlastných-už dospelých -detí
vdaka snežke myseľ do spomienok letí..
a v tej chvíli každej matke
strávené TU
minúty sú veľmi krátke..
tak-ty si všetko zapisuj a nám to tu popisuj..
budˇ jak budˇ - má to tu dobrú chuť.. :-))
tiez toho vela neviem,
Vďaka,
(-: