snezka

Oživiť údajne mŕtvy jazyk je naozaj drina...  

 

Piatok. Konečne posledný deň v týždni. Zaujímavý rozvrh, ktorý... je celý nanič. Z môjho pohľadu máme neskonalé množstvo zbytočných predmetov, ktoré k môjmu štúdiu naozaj potrebovať nebudem. Ak by sme zrušili všetky zbytočné predmety, ktoré ako budúci zdravotník ku výkonu svojej profesie potrebovať rozhodne nebudem, stačilo by nám chodiť do školy tri dni v týždni asi na 5 hodín denne, len čo by robili vyučujúci... A to mám pocit, že preháňam s tými hodinami. Ale nevadí.

Piatky bývajú fajn. Hneď rozbeh s anatómiou, ktorú máme prvú hodinu stojí zato. Klasická otázka na moju osobu: „ Naučená? Už ste si to dobrali?“  A moja klasická odpoveď: „práve si to podčiarkujem ....“ , následná reakcia: „ dosť skoro...“  

Dnešok nám ten správny rozbeh chýbal. Anatómiu sme nemali celý týždeň, lebo pravda deti maturovali a vyučujúci robili dozor. Prečo by nám mal teda niekto oznámiť, že vyučujúca nepríde ani dnes... super. Včera keď spolužiaci odchádzali zo školy nič na nástenke oznamov neviselo...ani dnes o 8.00 nikde žiaden „zdrap papiera nevisel“ a tak sme sa tam všetci dohnali... zbytočne. Nebudem polemizovať prečo sa to nedalo študentom skôr oznámiť... je to školstvo.

Na ekonomiku, ktorú máme dve hodiny  nechodím, minulý týždeň sme písali písomku... že podnikateľ, akciovka, spoločnosť s ručením obmedzeným a pár ďalších otázok... starká, ktorá nás to učí sedela a my sme spokojne opisovali. Keď sme dopísali, vymenili sme si papiere a navzájom sme si to opravili.... nečakajte nič iné... mám to za 1. Iná známka by bol trapas. Štvrtú hodinu máme v rozvrhu okno. Piata býva nemčina, ktorá odpadla. Šiesta a siedma, sa zrušila, lebo nás bolo málo... Dnes som kráčala do školy úplne zbytočne. Dobre využitá dovolenka, ktorú si beriem, kvôli škole.  

Poobede sme mali s profesorkou dohodnutý náhradný termín na latinčinu....písomka nás čakala. Nič zložité. Drobnosť stačilo vedieť nejakých 100 latinských výrazov a preklady do jednotného a množného čísla...Prišli sme klasická zostava: Riško, Denis, Miro a moja maličkosť. O 14.30 pred triedou. Ok. Presunuli sme sa tam skôr. Samozrejme, že sme sa rehotali ako kone a mali neskonalú zábavu, ako nič nevieme. Trafili sme asi dva pojmy... čakali sme profku, ktorá sa mala dorútiť od šatní v podzemí, keďže jej trieda v rámci rozpisu vytvoreného vedením školy dnes mala česť upratovať všetky šatne na škole... ha, tak im treba. Čudovali sme sa keď sa otvorili dvere a profka v nich stála a zahlásila, že čo robíte bodrel, poďte dnu... tak sme vošli.  V triede sedelo asi 20 dám, ktoré učí dotyčná osoba angličtinu. Sadli sme si vedľa seba, veď sme prišli spolu... zabudnite... “musím Vás rozsadiť... rozsadila nás úžasne.

Zoberte si papier a pero... nadiktujem Vám  výrazy... Nechcite vedieť... čo výraz to rehot... po piatom nadiktovanom výraze a našom ďalšom výbuchu smiechu sa spýtala či sa trafila do výrazu, ktorý vieme... odpoveď?

„To sa teda poriadne natrápite, kým trafíte to, čo vieme my“ ... Po ďalších desiatich výrazoch sme boli v kŕčoch... reakcia.. nerobte tu kabaret, veď Vás ten smiech prejde...neprešiel.

Medzi tým napomínala Mira, ktorý začal písať diktované výrazy v latine... píšte si ich po slovensky.. ty píšeš hneď v latinčine? Ty kokso... dobréééé. Po 15 výrazoch, ktoré sme dostali, nasledovala časť písomky, ktorú sme nenapísali určite dobre. Ale zasa oživili sme latinčinu novými výrazmi... že latina je mŕtvy jazyk... ha, pri nás ani náhodou... a tak sme pri prekladoch do množného čísla hádzali koncovky, aké sa nám páčili... či to už bola koncovka : is, um, om... es... od výmyslu sveta... Môžte písať... ľahko sa povie, ale...

Denis šikovne pichol ťahák babám, ktoré sedeli za ním a ukecal ich, nech mu šepkajú... za odmenu im nechal svoju drahú učebnú pomôcku. Riško mal ťaháčik, ktorý tak usilovne schovával pod hodinky, že skoro založil oheň, ako nimi šúchal po lavici. Miro sedel vpredu a ja za ním...Niečo som vedela, niečo vedel Miro, Riško a Denis...dali sme to dokopy. Medzi tým, čo sme písali vyučujúcej chýbala istá osoba... Yes, konečne budem mať viac bodov, ako ona... ozval sa Denis... Nebola by som si taká istá... znela moja odpoveď a rehot ostatných... O tridsať sekúnd sa otvorili dvere a dokráčala osoba, ktorá teda chodiť nemusela.. Denis tak určite nebude mať viac bodov a nám pokazila náladu... Medzi tým sme vymýšľali spôsob, ako oživiť tento mŕtvy a nezáživný jazyk... do prekladov sme vkladali slovíčka ktoré nás napadli a tak sa nám podarilo zložiť výraz: rén micromigrális... čo je úplná blbosť, pretože blúdiaca oblička sa povie rén migrans, namiesto širokej panvy, čo je pelvis lata, som dala alvis pelvis... čo je neskonalá kravina... ale jazyk som oživila. Bavili sme sa pri výraze vnútrosvalová injekcia..., ktorá správne znie: iniectio intramuscularis... sme popísali rovnaké bludy.. mne sa páčil nový výraz a tak som ho napísala: injektión...ak by vedela, koľko som sa natrápila, kým som ho vymyslela.. dúfam, že teda budem za snahu aspoň pochválená... Po 30 minútach sme to vzdali.. sedieť sa nám nechcelo, opísať sme nemali už čo,keďže nám množné čísla nič nehovorili a prípony už vôbec,  tak čo tam... odovzdali sme papiere zaželali sme pekný víkend a príjemnú zábavu a spokojne sme odkráčali...  som teda zvedavá na stredu... Päťka to nebude a tak na štvrťroku neprepadám...

PS 1. Zdá sa nám, že prvý polrok, akoby sme v škole nič nerobili.. teraz všetci   na nás rozprávajú divnou rečou, háďžu na nás cudzie pojmy jeden za druhým..

PS 2: S písomkami sa roztrhlo vrece... budúci týždeň píšeme tri... a všade samá latina a odborný výraz...odstup, úpon...funkcia.. čert, aby to vzal.

PS 3: Žiadosť, ktorú som si dávala na vedenie školy ohľadne uznania štátnice z niektorých predmetov som vzdala... nemám ani chuť, ani čas a hlavne nemám nervy za tým chodiť.. už je to tam skoro druhý mesiac... a nikto sa nevyjadril.. s toho vyplýva, že  to považujem za kladne vybavené...

PS 4: Ak pozná niekto dobrého ortopéda v Bratislave, hoďte mi kontakt  do pošty.. nemôžem skákať cez kozu...