Plač. Emócie. Úľava? Súhlasím so všetkým. Plač sprevádza emócie. Plač je niečo, čo nás sprevádza celým životom. Plačeme keď prichádzame na svet a dúfame, že plač blízkych, priateľov, ľudí v ktorých sme zanechali niečo z nás, nejakú ryhu, stopu v duši nás bude vyprevádzať aj na konci našej cesty po tomto svete.
Dôvodov na plač je veľa. Plačeme od šťastia, radosti, sklamania, hnevu, smútku a pre mnoho iných vecí. Príčiny a dôvody sa vždy nájdu. Niektorým ľuďom sa uľaví. Vyplavia slzami svoje emócie, smútok, sklamanie, možno radosť a šťastie. Po takomto prechode emócií nastáva zväčša úľava. Prichádza pocit vnútorného uspokojenia. Človek sa ukľudní. Nenadarmo sa vraví, vyplač sa a bude ti lepšie .
Rozmýšľam, kedy som plakala. Blúdim v pamäti a v spomienkach, ale ... nemám ani potuchu. Viem, že to bolo poriadne dávno. Už si ani nepamätám, čo, alebo kto ma dohnal k slzám. Viem, že ma k slzám nedoženie ani film, ktorý rozplače všetkých. Pripúšťam, že je to divné, ale čo už. Občas si pripadám ako odľud, studený psí čumák. Zistila som, že neplačem. Neplačem ani na pohreboch, a to je už čo povedať.
Zvlhnú mi oči, stiahne sa mi hrdlo a ... a nič. Po slzách ani stopa. Jednoducho netečú. Nekotúľajú sa po tvári, nezanechávajú stopu . Neprichádza úľava, neprechádzajú emócie smerom von. Neprichádza plač. Neplačem navonok, plačem vo vnútri. Trápim sa nad tým, ale neviem plakať. Rozmýšľam, kedy som stratila slzy. Neviem, či je možné , že som si ich už vyplakala. Neviem, či som zamrzla, stratila slzy. Viem, že neplačem. Sú situácie, v ktorých by som plakala rada.
Vyplavenie smútku, ktorý by sa mi kotúľal a stekal po tvári nadol, to by sa mi hodilo. Hodilo a bolo by fajn. Myslím, že by mi bolo lepšie. Rozmýšľam, prečo neviem dať svoje pocity von. Prečo ich zatláčam dnu. Prečo ich zamykám . Prečo sa neviem radovať, tešiť, smútiť, prečo neviem plakať? Prečo ? Prečo mi to nejde ? Prečo mne nie a ostatným áno?
Snáď preto, že mám pocit, že plač, prejavenie citov, smútku, sa dnes nenosia. Nenosia. Je to asi tým, že človek, ak prejaví svoje pocity, odhaľuje seba. Odhaľuje svoje slabé stránky, miesta v ktorých je zraniteľný. Stáva sa ľahko zraniteľným. A to ja nechcem. Bojím sa, že by to mohol niekto zneužiť. Zneužiť a zraniť.
Komentáre
Plakať sa dá aj
Pekná téma :-)
Nemusíš sa brániť svojim emóciám.
zelenarusalka :-))
Marthabielska , vďaka
Nie Snežka,
A keď píšeš, že nedávaš najavo radosť znamená to, že sa ani nahlas nesmej?
:-))