snezka

Je také ťažké povedať ďakujem?

 

Pôvodne nie o tomto mal byť tento článok na mojom blogu. Chcela som sem šupnúť niečo veselšie a optimistickejšie.

Namiesto toho... stačil jeden telefonát a ja zase šílím... výnimočne som netelefonovala s mojím otcom... s tým som bola štyri dni a celkom sa to dalo ( nezabili sme sa, stihli sme aj komunikovať, )... volala som s mojou najdrahšou pani riaditeľkou.

To, že robím na základnej škole viete. No a každá škola, či skôr všetky školy povinne striehnu na nejaké projekty, kde sa dajú zhrabnúť prachy. Opäť raz takýto projekt zo seba vysúkalo ministerstvo školstva a ... reakcia nedala na seba čakať... „ Katka, treba spraviť projekt“... A tak ja, rozumej hnup a debil v jednom som sadla a písala a písala...veď prečo nie.. mám toho málo, spávať spávam hodinku denne, inak šprtám do školy, pracujem, trénujem, šprtám a spím..

Termín na odovzdanie tohto drahého projektu je 14.apríl 2009 ( to ako zajtra)... a tak som ho konečne skompletizovala, len... keďže mi medové reči okolo rozpočtu moc nejdú, cinkla som kamoške a tá namiesto učenia sa na štátnicu vyrábala rozpočet k školskému projektu s ktorým vôbec nič nemá...  dorobila ho dnes a patrí jej moja vďaka. Poďakujem aspoň ja, lebo...

Pred chvíľou som si dovolila použiť mobilný telefón a cinknúť pani riaditeľke, keďže potrebujem pod projekt jej drahý podpis a to rovno trikrát...

„ A to ho prečo odovzdávame až zajtra, prečo si ho neodovzdala skôr... “, si predstav, že by som tu nebola...,  už si ho dávno mala odovzdať...“ . Dobre , stretneme sa ráno...  

Chcela som sa nadýchnuť a v pokoji jej niečo povedať, len nebolo by to v pokoji a tak to dám na papier a sem: „ Drahá pani riaditeľka... prepáč, že projekt odovzdám až zajtra v rámci mojej dovolenky ( bude mi cťou zajtra odniesť projekt, ktorý som vyrábala po nociach, zatiaľ čo ostatné kolegyne budú niekde na lúke chytať bronz...), ak chceš poznať dôvody prečo tak čítaj ďalej, skôr nejako nestíham, nebudem sa ti ospravedlňovať len preto, že odchádzam ráno o šiestej a spávať chodím ráno o štvrtej, ak ťa zaujíma čo robím niekde medzi tým, tak učím na základnej škole ktorej ty velíš, presúvam sa medzi školou, kde študujem a ktorú ty z duše neznášaš a chceš mi ju sprotiviť  tým, že mi hádžeš polená pod nohy, nevadí, nezhnusíš mi ju, popri tom, robím v škole v popoludňajších hodinách, trénujem malé deti a keďže ma nedokážeš zaplatiť dosť dlho som robila v mekáči po nociach.. keďže si mi zdvihla podľa zákona plat... o smiešnu sumu, na mekáč som sa vykašľala... nie , že by mi nechýbali prachy, ale chýba mi tá hodina spánku denne, ktorá mi ostáva niekde medzi učením na skúšky  a chodením do práce...

A tak teda vedz, že projekt, ktorý odovzdávam zajtra som robila v čase od druhej do štvrtej hodiny rannej, keďže si ma povýšila do čestnej a neplatenej funkcie projektového manažéra školy... a tak si všetky kolegyne ( česť výnimkám... výnimky potvrdzujú pravidlo) môžu pri pohľade na mňa opäť raz klopať na čelo... tak skús sa nad tým, čo som sem napísala aspoň trochu zamyslieť.

A na úplný záver, snáď sa ti podarí nájsť ďalšieho iniciatívneho blbca, ktorý odsunie vlastné veci, na úkor toho, aby mohol napísať školský projekt za ktorý mu nikto nepovie ani ďakujem...