snezka

Miluju takovýdle příběhy! Úžasně dávno mi dali na starosti propadlici, že se s ní mám učit, aby se dostala aspoň do osmičky. To bylo takový éro, vona k nám propadla snad z vejšky, že jsem skoro propadnul!! Ale zvládli jsme to společnými silami:-))

takéto príbehy, kde sú tie zlaté časy milenšov a prvého božteku cez lavice a zasneného kukania na spolžiaka čo sa kukal na mňa, moje baby akosi prirýchlo vyrástli, nejako som to nepostrehla, máš skvelú prácu, decká sú úžasnééé a Ty super učiteľka.. vďaka za výbornú obedňajšiu pauzičku :-))

aj ja dám, snáď ma malá Sjúz nezachloští, teda, ak jej to nepráskneš!!!:
Keď mala šesť rokov povedala: To je sranda, mám šesť rokov a šiesti sú do mňa!...hihihi...
Uč sa, Katka, áno, keď ťa chlap nevidí, pokojne do neho vraz, magora slepého!!!! Sú len dve možnosti, buď ti vynadá alebo sa usmeje......

Absolutne tragikomicka forma pisania. Co tam robia "..." po kazdom tretom slove?? Ved je to necitatelne aj ked samotny obsah je mozno dobry.

no doučko ôsmačky je už o niečom inom...

formu nechaj na mňa... a bodky tiež.nemienim nikomu vysvetľovať, prečo sú tam, kde sú...

áno decká sú úžasné...sú to skvelé osobnosti...na opisy a zážitky...

počet frajerov sa zvyšuje vekom?

keby to tak bolo, tak mám hárem....on ten jeden úplne stačí....
...a vidíš, ja som tiež bodková a mám to v paži!!!

jeden hárem by stačil aj mne...

spojíš podľa seba!!!!!..nie jeden hárem, ale jeden chlap....krucináldon!..:-)))

rada som...a k tomu spájaniu..to je že tvorivé riešenie...

to sú studnica na písanie. Neopakovateľné bezzubé lásky... ale tie sa zvyknú zopakovať, v domove dôchodcov :)))... len treba dožiť.)
... a z tej Xyz si nerob hlavu, to jedna striga závistlivá tu riadi :)

ešte... ešte... ešte... milujem tieto tvoje pribehy od deti :)) mam ich nedostatok, na svoje uz davno nepamatam a nemam taku moznost ako ty byt tak blizko a vsetko toto zazit... si stastny clovek ;) :)) uvedomuješ ši to? :))

áno..tí drobci sú božskí...a písať sa dá o nich stále...no a bodky?Patria ku mne...

... . ...

nuvedomujem ši to...často mi to nedochádza, ale je fakt, že netuším, čo iné by ma bavilo.No, po pravde, kde inde v práci sa dá bez problémov rozprávať o frajeroch a milenšoch...o prvých bozkoch...a ozaj..o bozkoch sa dá...a najlepšie je to v trolejbuse narvanom množstvom ľudí...keď sa ma tak Lenka opýtala, že či som sa už bozkávala, lebo oni si už dali jazýčkovú...a celý trolejbus čakal čo inteligentné ma napadne...

veď aj ja sa snažím...

ze jazyckove si davame aj s mojim psickom :)) :)) :))

Lenka chcela podrobnosti...a tá cesta bola naozaj strašne dlhá...a Lenka, keďže tušila,že je to dobrá téma, tak ju rozvíjala naďalej...

tie detské lásky sú milé a úprimné a ako krásne sa vedia tie deti červeňať :)))

myslím, že jediný kto sa v trolejbuse červenal som bola ja....

milujem bodky...milujem ich natolko, ze sa uz na ne zacinam podobat:))
Snezka, este chcem taketo krasne citat...milenšov som nemala, iba napadnikov, jeden si ma chcel v tretej triede vziat za zenu, vraj si nemusim ani priezvisko menit, mal ho rovnake ako ja...casom ho to preslo, skoda, ma teraz postaveny pekny dom:))
Predstav si, ze si nepamatam ani pusu, ani za rucicky vodenie, len jedneho, co furt za mnou lozil, no vobec sa mi nepacil, ziadne romanticke spomienky sa mi nevybavuju, mam hrozne deravu pamat:(
A ozaj, ako davas jazyckovu?

ja deravú pamäť nemám a tiež si nič takéto nepamätám...pamätám si iba na to, ako sme sa so spolužiakmi otĺkali...a dúfam, že nečakáš odpoveď na poslednú otázku...ja sa totiž hanbím a červenám...

viem, o čom píšeš, deti vedia byť neskutočné úprimno naivné to je to čo na tejto práci je zaujímavé, prečo to človek robí, detské srdiečko, ich úsmev , dotyky a objatia, keď sa tešia ale i slzy keď sú smutní to všetko patrí ped. práci, veľa lásky a trpezlivosti, veľa veselých príbehov