snezka

Zázrak nad zázrak, alebo vitaj v škole....  

 

Nestíham. Deň má 24 hodín, čo je teda príliš málo.... Zamestnávateľ ma ešte nevyhodil( tiež sa čudujem) a dnes sa ma tvor, ktorý sedí na kase a má pomaly väčšie kompetencie ako šéfka spýtal, či chodím, aj do práce.... tak som sa jej ( rozumej tvorovi) snažila vysvetliť moje záhadné presuny medzi okrajovou časťou Bratislavy a centrom mesta...

Nešlo jej to nijako do hlavy... nečudujem sa... je to len pre tých talentovanejších, ako som ja... aj mňa bolelo pokiaľ som to vymyslela... stíham sa presúvať rýchlosťou, ktorá síce nie je kozmická, ale lietajúci muž s pavúčou maskou by sa hanbiť za ten výkon nemusel...stojí to síce balík, ale no čo už.. čo nespravím pre svoju krajšiu budúcnosť... neobetujem cca 40 € týždenne z môjho exkluzívneho platu na vzdelávanie.... obetujem. A tu sa ma tvor sediaci na peniazoch spýtal, či tak dobre zarábam... hej, veď ma šéfka platí v školstve perfektne... na šeky mi chýba po starom len pár tísíc a po novom pár stoviek...ešte, že sa chystám do zdravotníctva.

Chystám sa Vás pobaviť mnohými novinkami... v práci je to vždy len o pobavení.... a u nás obzvlášť.... blížil sa zápis do prvých tried a na chodbe sa vynímal banner: Vítame Vás v zázračnej škole... súhlasím... zázrak nad zázrak... zápis bol celkom fajn, strašila som deti fotoaparátom a robila činnosť mne blízku... bola som za vtipného... keď foto tak vtipné... a tak som vytvorila nové zaľúbené dvojice a trojice, deti museli ceriť zuby, ktoré nemali a ... robila som zo seba „ vtipného idiota“. Nech deti predsa vidia, že v školstve robia aj normálny ľudia , ako som ja J . Na počudovanie sa páčilo moje osobnostné čaro aj niektorým mamičkám, ktoré chceli vedieť v ktorej triede budem triedna... smola...nebudem...škaredo píšem a chýba mi málo zubov... k prvákom nech idú tí, čo majú pekné písmo a štátny chrup... (snáď si to neprečítajú kolegyne v najlepších rokoch.... , ak áno, už viac sem nenapíšem nič... budem sa smažiť v horúcom pekle...) aj to je zázračná škola.

Mali sme karneval... s toho sem priložím aj svoju fotku, neľakajte sa a slabšie povahy nepozerajte sa... neberiem si Vás na zodpovednosť....   Karneval je akcia celkom v pohode, pokiaľ... nemusím ja manipulovať s niečím, ako je zvuková aparatúra... tá totiž nie je moja... ja na tejto zázračnej škole vlastním iba antuku a piesok... kolegyňa je na tom lepšie.. má aparatúru s ktorou obšťastňuje každý mesiac domov dôchodcov pri kultúrnom podujatí... no a táto osoba, si jednoducho odíde na dovolenku do Paríža a ja ... že hudobná produkcia... ok, zniesť sme to zniesli, asi po 30 schodoch , zložiť sme to zložili, zapojiť sme to zapojili... ha, ale... došlo prvé číslo a tá rároha (myslím aparatúru a nie seba ) začala štrajkovať...nechcelo to hrať... akoby nestačilo, že som  hluchá ako poleno, bez hudobného vkusu a ten krám len škrčal... že kontakt.... tak som tam nadávajúc celé prvé číslo držala káblik v tej správnej polohe... potom to kolegyňa podoprela kľúčami a bolo... Na karnevale som bola za masku a bola som oklamaná... že každá maska milé deti bude odmenená... ha... mňa nikto neodmenil... zato sa všetci rehotali, keď som dobehla v macíkovom pyžamku, s macom na rukách a s ružovými okuliarmi pre krajšiu budúcnosť.... neviem, čo im bolo smiešne... veď uvidíte, vyzerala som in... a som aj normálna.

Ďalší zážitok mám s telocviku... skákali sme cez kozu... chlapci, chceli tie kozy radšej držať, ale keďže sme seriózny vzdelávací podnik stačila im koza, ktorú mali preskakovať... správny prístup... ja koza, som sa odhodlala, že im spravím ukážku... lebo boli nemožne otrasní... spravila som... a pokašlala som si meniskus...a tak teraz pajdám po schodoch...raz darmo, starý človek...

Dnes som sa v šestke vyexponovala...nič nechcú robiť.. tak som zahlásila, že sa stretneme s niektorými na komisionálnych skúškach v auguste. Za mojich mladých čias, sme všetci cvičili... plnili sme odznaky zdatnosti, behali partizánske behy a iné branné preteky... a dnes... 50 metrov beh... a čas, že 1: 34 ... tak za päť chlapci...

V druhej vzdelávacej ustanovizni je tiež super.... škoda len, že so spolužiakmi som menej, ako málo... nestíham, chodím len na cviká a aj to nie na všetky... ale anatómiu si človek ujsť nenechá... odpovedala som... dostala som otázku že oblička.... a tak som začala... prehodila som tam poradie a baba, že zle... fuj, oblial ma studený pot... nakoniec som to sklepala... ako keby nemala jedno , či je nejaká Henleho kľučka tretia, alebo štvrtá v poradí...mne to teda jedno je...potom, že hrtan, pankreas... a pečeň... no vybruslila som to za dva...dnes som pridala jednotku u Katky ( to je tá jediná super normálna osôbka na celej škole), ktorá nás učí tri predmety, že diagnostika, balneoterapia a masáže... škoda, že neučí u nás viac... Ozaj, chcela som v pondelok pomasírovať Riška, ale masírovala ho Maruš a Riško spokojne spinkal...

Ešte pár najnovších poznatkov:

1.včera zasadala na strednej škole rada starších... od dnešného dňa sa zapisujú papučky, neskoré príchody a budova je zamknutá... lebo prečo? Lebo deti chodia fajčiť von....ale pani riaditeľka na všetko striehne a isto ustriehne J

2. po prvý krát som bola na patológii... nevedela som, o čom rozpráva biela tvár a tak som odišla už po 15 minútach

3. dnes som si užívala predmet zvaný , komunikácia... žabka, ktorá nás to učí je úžasná...dostala som malú jednotku...ešte dve a mám veľkú v klasáku... len neviem, či skôr neumriem na jej hodine od nudy...

4.triedna sa nám vyhráža prácou vo svojej  záhradke... že treba pokopať, skleník pripraviť a tak...

5. dnes budem strašiť na praxi v bielom...nech žije Mýtna...   

Pohľad na toho normálneho, ktorý robí v školstve... na vlastnú zodpovednosť :-)