snezka

Spomienky

 

V poslednej dobe ma chytá taký zvláštny pocit. Smútok, nostalgia? Neviem. Možno mám výčitky svedomia. Mám výčitky z toho, že nedokážem otvorene rozprávať o svojich citoch a pocitoch. Nestihla som preto mnohým ľuďom povedať, čo pre mňa znamenajú. A už to žiaľ pri niektorých nestihnem, jednoducho, ich čas určený na život vypršal.

Zostali mi iba v spomienkach a na fotografiách. Spomínanie má také kúzlo, čaro, umožňuje človeku v spomienkach sa vrátiť späť. V spomienkach sa vraciam do detstva, spomínam na blízkych, na ľudí, ktorých som poznala a už mnohých z nich aj stratila. Spomínam na chvíle, ktoré mám ukryté v sebe, vo svojej mysli a v spomienkach.

Počas dušičiek v každej dedinke, v meste, niekde na kopci, lúke, bliká a svieti množstvo sviečok. Sviečky vysielajú ostatným ľuďom vôkol istý odkaz. Nútia ich zastaviť a zamyslieť sa. V tom čase sú ľudia k sebe nejakí milší a lepší. Spomínajú na všetko a všetkých. Rovnako je to aj v čase Vianoc.

Pri každom štedrovečernom stole sa spomína. Človek spomína na detstvo, na ľudí, ktorí mu veľa dali, ale už nie sú medzi nami. Človek sa na okamih zastaví a zamyslí. Zbilancuje, spomenie si na ľudí, ktorí ...  ktorí odišli možno prirýchlo a človek sa s nimi nedokázal rozlúčiť, nedokázal im povedať to, čo chcel... .

Spomínam na ľudí, ktorí odišli niekam, kde ich už nič nebolí, odišli, lebo ... nastal ich čas. Ich cesta sa tu na tomto svete skončila. Skončila sa prirýchlo, ale boli tu dostatočne dlhý čas, aby vo mne zanechali  nejakú stopu. Spomienku. Odišli fyzicky, nebudem sa ich už nikdy môcť dotknúť, pohladiť, cítiť ich vôňu, či len tak sa s nimi porozprávať a riešiť pár nevyhnutných problémov.

Odišli, ale zostali v mojich spomienkach. Sú neoddeliteľnou súčasťou môjho života.  Môžem s nimi viesť nekonečné rozhovory, rozmýšľať nad tým, ako by sa zachovali oni na mojom mieste a môžem spomínať, spomínať na všetko, čo sme spolu stihli zažiť, na všetko, čo je uložené v mojej pamäti a v spomienkach. Nedokážem na nich zabudnúť a ani to nechcem, len chcem veriť, že vedeli, čo pre mňa znamenajú aj napriek tomu, že som im to nikdy nepovedala. A preto, aj tieto Vianoce bude na štedrovečernom stole o pár tanierov viac a v okne budú svietiť sviečky, ako pamiatka na tých, ktorí už nie sú medzi nami ... .