snezka

Strach z objatia

 

Sú okamihy, keď som ako rozdvojená bytosť. Aspoň sa tak cítim. Túžim po objatí a zároveň mám z neho strach. Mám strach . Strach z objatia. Strach z toho, že mi bude objatie nepríjemné. Z toho, že mi niekto opäť ublíži. Že naruší moju ochrannú stenu, múr za ktorý nikoho nepúšťam. Už dlho som nikoho za tento svoj múr nepustila.

Zisťujem, že mi chýba. Chýba mi. Chýba mi nežné, priateľské objatie , telesná blízkosť. Blízkosť človeka. Chýba mi objatie priateľa. Chýba mi priateľ. Niekto, mi neublíži svojim objatím. Neublíži a nesklame. Priateľ, ktorý nezničí moju ťažko získanú dôveru v ľudí. Nezničí to, čo som si tak dlho a ťažko budovala. Túžim po objatí človeka, ktorý mi pomôže zničiť môj strach, skryté obavy, moje nočné mory. Strašidlá vo forme spomienok, ktoré mám uložené vo svojej hlave. Hlboko vo svojich myšlienkach. Myšlienkach, ktoré sa ozývajú.

Ozvú sa vždy. Vždy keď chcem na ne zabudnúť. Ozvú sa .Strašia ma a prenasledujú. Vždy sa zjavia v tom najnevhodnejšom čase. Prepadnú ma, keď ich nečakám. Vtedy, keď sa chystám spraviť isté rozhodnutie. Prídu aj napriek tomu, že dúfam, že ich už nikdy neuvidím, že ma už nebudú prenasledovať a mátať. Sú tu, aj keď ich nechcem vidieť a nechcem na ne spomínať. Prídu a prepadnú ma. Tak ako minule.

Objatie mi ponúkol človek, ktorého si vážim a cením. A čo ja? V hlave, mi blikla kontrolka, taká nepríjemná spomienka , ktorá vo mne vyvoláva taký ten divný pocit. Také divné chvenie a za chvením prišiel strach. Strach z blízkosti. Strach z toho, že by som si človeka pustila príliš blízko. Strach z mojej reakcie , z toho, že neviem ako by som reagovala. Strach z nepoznaného. Strach. Mix pocitov.

A objatie, ktoré malo pre mňa cenu zlata, po ktorom som túžila som odmietla. Viem, že to nebolo správne rozhodnutie, ale bolo moje a spravila som ho. Spravila som rozhodnutie, ktoré teraz ľutujem. Ľutujem, že som k sebe nepustila človeka , ktorý mi chcel pomôcť a aj mi pomohol. Možno o tom netuší, ale je to tak. Odmietla som objatie človeka, ktorý ma chcel objať, ktorý ma podržal v okamihu, keď som to potrebovala.

A ja som dostala strach , znova sa vrátila nočná mora s ktorou bojujem a stále prehrávam. Prehrávam na plnej čiare, ale som odhodlaná zvíťaziť. Viem, že si musím usporiadať minulosť, aby som mohla žiť v prítomnosti. Chcem sa zbaviť strašidiel, zlých snov, ktoré ma mátajú skoro každú noc. Chcem, aby strašidlá zmizli a nikdy sa nevrátili. Aby som aj ja dokázala raz povedať objím ma, chcem cítiť tvoju blízkosť. A ak sa mi to podarí , budem si istá, že strašidlá a nočné mory zmizli , už sa nevrátia a ja budem konečne slobodná.