snezka

 

Bolesť, smútok, hnev, rozčarovanie. Stav duše, ktorý sa dá ťažko opísať. Je to akýsi mix pocitov, koktail niečoho, čo nestojí za nič.

Pocit, ktorý ma prepadá vo chvíľach, keď prehrávam na plnej čiare, keď sa mi rúca všetko okolo. Keď všetko, čo chcem a po čom túžim, je blízko, ale stráca sa v nedohľadne. Stačí natiahnuť ruku, spraviť krok... a zrazu, všetko je na nič a nič nevychádza. Keď padám nadol a úpenlivo sa snažím zachytiť niečoho a zistím, že niet čoho. Niet zrazu žiadnej pevnej istoty.

Ostáva mi len pud sebazáchovy a akási vnútorná sila, brzda, pocit zodpovednosti voči sebe a ostatným. Dúfam, že sa pri páde nezabijem, len si natlčiem ústa, nepadnem úplne na dno, ale zastavím kúsok vyššie. Je to stav, keď mám pocit, že nevládzem a nechcem. Nechcem vládať a nechcem žiť. Aspoň teraz. Nechcem bojovať a vzpierať sa osudu. Chcem plakať, kričať..., chcem hnev a všetko čo ma dusí a vnútorne zožiera dostať von, aby mi bolo lepšie na duši.

Ja viem, že aj zajtra je deň a zase vyjde slnko a... možno už zajtra vstanem a budem mať chuť žiť a bojovať. Lebo, aj keď človek nevládze, musí pridať. Musí sa zdvihnúť z prachu, vstať a kráčať. Kráčať vpred, neobzerať sa. Musí hľadať iné možnosti a riešenia. Riešenie sa vždy nájde, len je niekedy príliš bolestné a ťažké.

Človek musí veľa obetovať pre naplnenie sna, musí si zvážiť všetky plusy a mínusy svojho rozhodnutia. Rozhodovanie je ťažké. Ťažké pre každého, závisí len od okolností. Človek vždy niečo stráca. Stráca časť seba, časť svojho sna a túžby. Stráca a zároveň nachádza. Snáď nájdem aj ja. Dúfam, že nájdem niečo, čo ma privedie k poznaniu, že táto strata nebola zbytočná. Že sa mi oplatilo žiť a bojovať a čakať na chuť zdvihnúť sa z prachu a ísť ďalej vpred.