snezka

Čo odo mňa čakáš...?

Včera ráno na stretnutí s riaditeľkou padla táto otázka. Čo čakám.... ? Ja, už nečakám nič... . Len mi je tak nejako ľúto...ľúto za tým všetkým, čo som tu prežila za posledných deväť rokov.

Je mi ľúto, že odchádzam zo školy kvôli trom hodinám, na ktorých sa nevieme spolu dohodnúť. Ale nečakám nič... .

V kútiku duše som čakala... dúfala som, že sa dohodneme. Vedela som a viem, že by mi školstvo chýbalo. Chýbali by mi deti a všetko to okolo. Chýbali by mi tie ich otázky, ktoré dospelým nedávajú zmysel. Otázky nad ktorými sa nezastavíme, lebo ich považujeme za jasné a samozrejmé.

Dohodli sme sa. Zrazu sa to dalo. Nebol problém nájsť človeka, ktorý tie tri hodiny zobral namiesto mňa.

A tak... sa môj odchod zo školstva nekoná... neodchádzam, ale naopak zostávam.

Zostávam a nesmierne sa teším.