snezka

 

Priateľ. Slovo na sedem písmen. Veľa a či málo, pre človeka, ktorý má pre mňa skutočnú hodnotu? Slovo, ktoré vypovedá to, čo vo vnútri srdca cítim, ale nepoviem. Nepoviem, nie preto , že nechcem , ale preto, že neviem ako.

 Zdá sa mi divné povedať niekomu, že si ho vážim, že ho mám rada, je pre mňa akási pevná nemenná istota. Niečo, ako veľký pevný strom, ktorý nič nezlomí. Istota v dennú i nočnú hodinu. Priateľ na telefóne, ktorý ho zdvihne v noci a má snahu pomôcť. Akási bútľavá vŕba, ktorá si zachová všetky moje tajomstvá hlboko vo svojom srdci a nezneužije ich pri najbližšej príležitosti.

Priateľ je človek, ktorý ma podrží, keď je treba, neradí, keď netreba, počúva ak treba a možno ma aj nakope, ak bude mať pocit , že to potrebujem . Je to človek s veľkým Č, ktorý stojí pri mne v dobrom i v zlom , ktorý si ma vypočuje a povie : „ nerieš a ži “ ... a ja viem, že to myslí v dobrom a má pravdu .

Neviem, koľko priateľov môže mať človek počas svojho života, nech by bol neviem ako dlhý. Jeden, dvaja, piati, desiati ? Neviem a neriešim. Žijem. Viem, že musím žiť a bojovať a byť vďačná za priateľov, ktorých mám a ktorí stoja pri mne.