Medzi krokodílmi, alebo nič nás nezožralo...
Sobota, konečne prvý jarný deň, počasie ako stvorené na nejaký výlet. Zobrali sme pár detí a vyrazili. Pod pojmom pár detí si nepredstavujte počet dve až tri. Čo sa detí týka netrochárime... mali sme ich slabých štyridsať, čo v našom ponímaní predstavuje jeden autobus.
Už dávnejšie som im sľúbila výlet na krokodíliu farmu...celý týždeň sme sa doberali koho ten krokodíl má teda zožrať, až sa nakoniec všetci zhodli na mne. Neviem síce, prečo, ale dobre, veď čo nespravím pre deti... Ráno sme sa nalodili do autobusu a vyrazili pre druhú časť našej výpravy... medzi deti, ktoré sme sa snažili usporiadať v autobuse, sa samozrejme tlačili rodičia, ktorí mali pocit, že deti nevyzlečieme a čím viac ich bude v autobuse tým ja budem kľudnejšia...Nebudem a ani som nebola. Ak nie je po mojom, som dosť nepríjemná...a tak som teda zavelila, rodičia von, odchádzame.
Decká boli v pohode celú cestu, šofér sa tiež tváril normálne, spať sme ho naším rozprávaním nenechali, sáčiky na prípadné použitie sme rozdali a kynedril tiež padol za vlasť... nikomu nebolo zle.. okrem mňa, ale to sa nepočíta. Cesta ubehla rýchlo a ak si odmyslím neustále sa opakujúce otázky: „A kedy tam už budeme, kedy budeme jesť, kedy budeme stáť... a naozaj sú živé...“ sme šťastlivo po dvoch hodinkách dorazili na krokodíliu farmu.
Keďže sa farma nachádza na družstve, opisovať ako sa tvárili deti, keď vystúpili z autobusu netreba... všetci si držali nos a fujkali, nad smradom... uznávam, smrad tam teda bol riadny... ešte, že mám večne plný nos...ale zase som sa vrátila do detstva... traktor, kombajn a podobné monštrá, ktoré sa starali o krajšie a svetlejšie zajtrajšky...
Keď sme sa natlačili k bazénu kde sa nachádzali krokodíly, všetci začali cvakať foťákmi... mne sa najviac pozdávala tabuľa nad bazénom.. zákaz plávania.. som zvedavá, aký magor, by tam dobrovoľne vliezol... vliezol...chlapík, ktorý má krokodílov na starosti...
V rukách mal palicu a krokodíl občas dostal po tlame, keď neposlúchal...dobrá výchova, celkom sa mi pozdávala ... deti chceli krokodíla nakŕmiť, ale smola.. tieto zvery žerú len dvakrát v týždni... v pondelok a vo štvrtok... a tak som teda vydržala, ešte že bola sobota... myslím, že mňa by mali na dva týždne... a aj by sa prežrali... .
Ďalšia otázka? Neprekvapí... „ A kedy budeme nakupovať? A kde je tu záchod? “Ok. Bol aj záchod, bolo aj nakupovanie... pri nakupovaní sme skonštatovali jedno.. majú to tí naši bývali bratia dobre vymyslené... nepotrebujú zarobiť na jednej figúrke krokodíla stovku... radšej ich dajú lacnejšie a predajú ich všetkých... skupina, ktorá pôjde po nás, má smolu... suveníry nemajú...všetko padlo za vlasť. Nalodili sme sa zase do autobusu, spočítali trikrát všetky hlavy, skontrolovali zoznamy a vyrazili do Ledníc. Zámok je síce zatvorený, ale morské akvárium Malawi, Palmový háj, záhrady, minaret a výstava o Indonézii sú k dispozícii... no a samozrejme, že aj suveníry... za normálnu cenu...Cesta k akváriu bola fajn, chudáci tí, čo majú alergiu na prach... naše deti nohy zo zásady nezdvíhajú...aj to je jeden dôvod, prečo chodím prvá...druhý je, že držím kasu... V akvárku bolo super... „Katka... pozri...tá ryba je mŕtva... asi sa ťa zľakla.. no asi..“ . Nebojte sa, Nemo prežil, prežila aj slečna pri suveníroch, ktorá predávala mušličky a podobné drobnosti. Hneď vedľa akvária bola výstava o Indonézii...a bol tam automat na čokoládu.. no nechoďte tam teda s deťmi...okrem automatu tam boli super fotky, veľa zverov, cez pavúky, chrobáky a plaziacu sa háveď, ktorej sa teda bojím...bol tam drevený most, cez ktorý sa naše deti preháňali o dušu... poď na most... jasne a padne... pozreli sme výstavu o Evereste, kúpili 3D pohľadnice, modlitebné kamene, čokoládu, porátali hlavy a vliezli sme do busu. Cestou nazad, sme sa premiestnili v autobuse, lebo sme chceli „ vystrašiť“ rodičov... „ keď prídeme tak im povedz, že nás zožrali krokodíly... a daj si kvapky do očí, plač a hovor im to smutne... a my uvidíme, či budú za nami plakať... “ ok. Dorazili sme na parkovisko, krpatí zaparkovali mlčky pod sedadlá a ja som každému rodičovi smutným hlasom oznámila, deti nemám, zožral ich krokodíl, ale dám Vám aspoň pasy... a reakcia... ? Dobre, super, tak sa teda majte.. Decká, smola, oni naozaj neplakali... a tak teda som na pochybách.. buď som taká veľmi seriózna, alebo... oni to tušili... .
PS 1. Drahí rodičia, na ďalší výlet treba zbaliť desiatu aj pre mňa... ak sa spýtate starších, čo mám na desiatu najradšej, dozviete sa, že je to rezník a klobáska... tak, to len aby ste vedeli...keď som hladná, som naozaj zlá...
PS 2:pár fotiek ....
Komentáre
Super čítanie
Rusalka,
takze nikto
pekne vyrozpravane, snezka, zasmiala som sa :))
Kordélia,
Snežka a nebáli sa tie krokodíly detí ? :-)))
zara,
A k skvelým učiteľom mám ďaleko... :-)
Snežka...
Lasky,
Miluju Tvůj styl psaní, Sněžko:-)))
Však když se chtěj dívat na zvířátka, tak jsou i lední medvědi, Bermudskej trojúhelník a podobný destinace, né?
fiha :)
Dobre :-)
Mito,
A autobus klimatizovaný bol... otvoríš okná a máš klímu akú chceš...
Típí,
Always,
No počkej, Sněžko, mě zmátla ta fotodokumentace.
Ale mám už vyhlídnutou destinaci, je to na ledovci, dost daleko vod normálních lidí a tam nebude problém si zlomit nohu. A nikdo tam nikoho nešikanuje, když se zabije.Jenže, musím šetřit. Protože takový ideální místo nemáš za barákem, to dá rozum. Tak ještě sice moc nešetřím, ale se hrozně moc těším.
To říkají lidi v Bratislavě, to je Hlavní město SR, to je na Slovensku. Slovakia, né Slovénija ani nic podobnýho. Voni tam běžně, že normálně se hrozně moc brutálně těším. Tak to jsem zatím moc jako nepochopil. Intelektuálně jsem zaostal.
No, ale, abych to skrátil. Tak lízovačka už tendletenc rok asi nebude, trošku jsem se prosáňkoval. Jedny hodný, vstřícný děti mi půjčili sáňky. Bylo to celkem fajn. Až na tu starší paní, co jsem jí vodsáňkoval úplně jinam, než původně chtěla. Tak takovýdle já mám denně peripetie.
Laik zírá, profesionál žasne.
:-)
Sněžka a v Tatrách? Ty si snad děláš srandu?
No, ale na druhou stranu, když se Ti tam chce, tož jeť.Však už zažili horší kalamity, né, co? :-))))))
Sněžka a v Tatrách? Ty si snad děláš srandu?
No, ale na druhou stranu, když se Ti tam chce, tož jeť.Však už zažili horší kalamity, né, co? :-))))))
Snezka
Mito,
Always,