O umíkoch a oodíloch...a o tom, že sa o chvíľu so mňa stane úchyl...
(viem, že podľa nadpisu vyzerám ako magor :-) )
Zo školstva som odišla koncom septembra. Som spokojná a myslím, že aj šťastná, aj keď pocit šťastia nedokážem nijako zadefinovať. Ja vo všeobecnosti nedokážem pocity definovať... To, že som odišla bolo správne rozhodnutie. Priznávam, že som mala inú predstavu o svojom odchode, ale bolo ako bolo. Aby mi deti nechýbali úplne a vzhľadom k tomu čo študujem, rozhodla som sa začať cvičiť s deťmi. Cvičím s deťmi, ktoré chodia do školy a cvičím s drobcami, čo chodia do škôlky... a tie škôlky to bol a je super nápad. V škôlkach cvičím tuším najradšej. Nerozumiem im síce ani slovo, keďže všetci šušlú, ale to nevadí, veď ja som tiež chodila k logopédovi až do 9 rokov, ale rozprávať neviem poriadne doteraz. Ale je pravda, že si už nehovorím „Tatarinta “
V škôlkach cvičím v troch. Vekový priemer mi prudko narúša škôlka kde cvičím s drobcami, čo majú tak 3,5-4 roky. Sú úžasní a úchvatní...a mám ich rada, vždy sa teším na utorky. Je pravdou, že by sa mi zišiel obrázkový slovník, alebo aspoň tlmočník z cudzej reči, ale veď človeče pomôž si sám...
Prídem si pre drobizg a Nelly tam niečo majstruje s varechou.. ( Nelly je úžasné dievčatko, také , mne asi 15 cm nad kolená, dlhé čierne vlasy, pekné veľké okále a má dokonca aj všetky zuby ) vravím, „poď ideme cvičiť “...“ vaím, nevidis?“ „Vidím, čo varíš?“ „ Zemiaky a yzu“...“v jednom hrnci?“ „Hej, to by to umýval, nevies?“ „Môžem sa najesť, keď si navarila?“ Nie, krúti Nelly hlavou. Prečo? „Sak ides cviciť“... Logické. V tom sa dorútia malí čerti...ideme cvičiť. Marko fešák v kockovanej košeli, Lukáš, ktorý má úžasný kukuč, Peťo, ktorý nerozpráva a keď tak, tak mu ja nič nerozumiem...a ešte ďalších 6 čertov krpatých J
Prídeme do telocvične, pekne sa usadíme, rozdáme si lopty a ježkov a gumičky. Nelly sa ukladá na bok... a ty čo drobček? „som unavená“... „budeme trošku cvičiť“...“sa nepotím?“ „Nie, nespotíš“... „no iba trosicku budem cvicit“... budeme súťažiť. Dobre, budeme sa hrať na zvieratká... „kto má doma zvieratko?“ „Ja mám rybičku, ja macicku, psíka, ovecku...a vies ty co? Ja mám oodíla“...“čo máš?“ „Oodíla“. Vyzerám, asi dosť nechápavo, lebo krpatí sa smejú na mne.“Nevies co je oodíl?“ Neviem. „Sak on zeje udí“...“Počkaj to zvieratko žije vo vode?“ „Nie u nás doma“...“A keď nežilo u Vás doma žilo vo vode?“ „No...sak je to oodíl tak tam“. „On by ma zožral?“ „Nie, nevládal by“ ...“Ty máš doma krokodíla?“ Marko súhlasne prikyvuje...“živého?“ „Pysového, sak by ma zozal“... a znovu nasleduje neviazaná zábava... J
Bolo predsa Mikuláša tak sa bavíme aj o Mikulášovi...“tebe doniesol cibuľu“, vravím Lukášovi, ktorému neustále uteká lopta spod zadku...“Ne...doniesol mi zemiak“...a čo ešte? „Umíka“... pri slove Umík ma napadlo pár odvodením od slova Um, po starom Rum, ale prišlo mi divné, že by Mikuláš nosiť deťom chlast. „Umíka“ opakuje Lukáško...znovu sa tvárim nie moc inteligentne..“sak ozbalis a popapás“...asi po 5 minútach mi došlo, že by to mohol byť Brumík...“Tebe doniesol Brumíka?“ Nadšene sa pýtam Lukáša..ktorý menej nadšene prikyvuje, „sak som ti to hovoil“...
Popri tejto skvelej debate cvičíme a hráme sa na medveďa. „Ako robí medveď?“ „Um um“... nie medveď robí „brum brum“... malí vytrvalo svoje um- um...“ako chodí medveď?“ „Po nohách...no, ale po štyroch labkách“...viete? Nie..tak Vám to ukážem...tak som sa dala pekne na štyri a chodila som po telocvični ako medveď...a drobci do toho vytrvalo robili to svoje um um.
Chcela som im dať úlohu na doma, nech sa neflákajú a trošilinku cvičia aj doma...vyvalili na mňa okále a zahlásili, že „sa mi to neolatí, lebo oni sú unavení a ládzu sa len hat s hackami a pozeat telku...“ tak som to teda vzdala a nech je už zas utorok J sa budem dúfam plaziť ako had a lúštiť ďalšie výrazy J
PS. : mám ich rada a cvičím s nimi rada, dobíjajú ma energiou a sú užasní
PS.1 : začínam si pripadať divne, príliš často rozmýšľam nad tým, aké to je, mať takého drobčeka doma
PS.2 : bola som v detskej fakultnej na praxi...namiesto toho, aby som sa tvárila zaujato nad Vojtovou metódou, som rozmýšľala nad vlastnými deťmi...
PS. 3 : dúfam, že 1 % je podstatne viac, ako 0 %
Komentáre
:-)))))))) super, toto je to čo dáva človeku človečinovskú chuť,
snežka
ked príde tvoj čas-napíš nám o tom zas..
zatial študuj novú reč-vytešuj sa pri cvičení-a nám o tom píš-potešíš-šak vidíš..no nie?
ked som bola mladá-tiež som v škôlke pracovala-a rada..
jéj,snežka,
želám úspechy a aby ťa to držalo dlho, kvôli deťom.
z-a-r-a,
radosť,
čokomilka
:-)
snežka,
snežka
snehulienka na sedem trpaslíkov!!!