snezka

Máme jar o chvíľu príde máj lásky čas... a tak ako som sľúbila dám niečo na tému, ako vzniká život... pozor... tieto poznatky nemám z vlastnej hlavy... preškolili ma deti... a stálo to zato...Táto téma je úžasná pokiaľ sú decká menšie, respektíve pokiaľ ich mamina čaká bábätko... riešili sme nie tak dávno...  

„Katka, ku nám príde bocian“ oznámil mi Samčo, nie tak dávno... „ super... budeš teda veľký brat“. „To budem“. Samčo má doteraz asi 130 centi, stále mu chýbajú predné zuby a vyzerá ako šelma zubatá a to už bude mať sestra dva roky, ale naozaj je veľký brat... Mamina sa chystala do pôrodnice, boli sme v tábore a Samčo hodí cestou z vychádzky jednoduchú otázku: „to sa .ako to bábo dostane mame do brucha? “ Ha a teraz si pomôž... pred rozprávaním ma zachránil Filip... „Katka, teba doniesol bocian?“ „Áno aj mňa aj Niki...“ hodil po nás pohľad a zahlásil: „sa teda chudák nejako narobil...“ Dostaneš poza uši... obluda krpatá. Samčo vytrvalo pokračoval: „no dobre a ako vie ten bocian, kam má to bábo doniesť...? “ vytrhol ma obed a Jankove rezníky... Keď sa sestra narodila došiel Samčo nadšený s tým, že už doletel bocian... „Dáš mi na bociana telefónne číslo?“ „Dám... jasné“ ... na druhý deň prišiel a na celú chodbu kričal: „Katka, mám pre teba to číslo na bociana...“ všetky kolegyne mŕtve na chodbe a rodičia tiež...“ a koho je?“ „Tatove... povedala mamina, že ti ho mám dať...“ (musím uznať pekný bocian.. je ten tato).  Filip, obluda bol dlho jedináčikom... jedno ráno cestou na turnaj zahlásil v plnom autobuse pamätné vety: „ budem mať sestru“, „ super, veď to si chcel...byť veľkým a zodpovedným bratom...budeš sa o ňu starať...“ hodil kyslý kukuč a zahlásil...“  povedal som mame, nech napíše bocianovi, nech nelieta... chcem radšej rybičky... načo mi bude sestra...“ sestra má dnes rok a Filip sa vzorne stará... Túto tému je zvlášť vhodné rozoberať pár dní pred rodičkom... ak by ste nevedeli, deti vždy povedia všetko, počujú a vidia, čo nevidia si domyslia...a povedia...spolužiakom aj učiteľom, veď sa predsa musia pochváliť... Hodina prírodovedy v tretej triede... téma: človek, vznik, dieťa ... táto téma sa neučí ľahko, všetkým je to smiešne... všetci všetko vedia... Kolegyňa vysvetľuje....v tom vyletí ruka v prvej lavici, čo je neklamný znak toho, že sa pobavíme... „Maťo?“ „Ja viem, ako sa robia deti...“ stíchnu všetci, všade ticho... „ naši si mysleli, že spím a ja som nespal...“ kolegyňu berú mrákoty... (táto debata sa nedá zastaviť... ) „ no a mama povedala tatovi...pritlač bejby “, Miško: „ nie takto sa deti nerobia...mamina ide do obchodu a tam si bábo vyberie...“ „Tato ma v bruchu spermie“ ... „to ako kde v bruchu?“ „Čo je to spermia pani učiteľka?“ Nádych a v tom Saša.. „ mne maminka povedala že spermia je niečo ako rybička a tú dá tato do maminy, keď sa majú radi “... „ a kde má tie rybičky pani učiteľka?“ „Ako ich tam dá?“„Sa k mamine pritúli“ ... „naši sa túlia v posteli, ale rybičky som nevidel...“ Filip: „nemáte rybičky? My máme rybičky v akváriu... a Katku priniesol bocian...“ kolegyňa mŕtva ale nedá jej to... vysvetlí všetko, tak ako má... všetci sa tvária prekvapene, vedia, že nemajú rodičov rušiť, lebo aj rodičia sa majú radi a chcú si dávať pusinky, chcú byť sami.. „naši sú sami v kúpeľni...minule sa tam zamkli...boli tam dlho a potom sa na seba tak usmievali...“ „asi sa tam bozkávali“ ... „v kúpeľni sa nebozkáva, tam sa kúpe, alebo umývajú zuby... však pani učiteľka?“ „Áno, v kúpeľni sa umývajú zuby...“ , „pani učiteľka, naši sa k sebe túlia večer... som ich videl, keď som vošiel do izby...“  kolegyňa nezaprie v sebe zodpovedný prístup : „ak niekam vchádzam mám klopať... klopal si? “ Mamina a tato potrebujú deti svoje súkromie...“neklopal... ani oni neklopú, ale oni sa tam hrali povedal tato... len mi nechcel povedať čo... ale vŕzgala posteľ... asi pribral... pani učiteľka, tato pije veľa piva...“ Koniec hodiny... konečne zazvonilo... O niekoľko týždňov neskôr... hodina slovenčiny... vybrané slová... pani učiteľka, čo je to rýchlovka...? Mrákoty... „no keď sa niekam človek ponáhľa...“ „ako ponáhľa... kam ponáhľa?“ „Pri čom sa ponáhľa?“ „Napríklad na vlak a na nejaké stretnutie...“ zamyslenie... „čudné...tato ráno šepkal mame niečo do ucha pri raňajkách, potom sa zatvorili a o chvíľu vyšli...usmievali sa a tato povedal mamine, to bola rýchlovka , ale na rýchlik tato nešiel...mi máme nové auto..“ 

PS. Trocha vtipu zo školských lavíc... ten kto nerobí s deťmi to nemá šancu zažiť...                                     PS 1: Napriek tomu, že to tu prezentujem, ako vtip vtipné to nie je... nie tak dávno som čítala na blogzine jeden smutný príbeh... ak deti nevedia, ako prichádzajú na svet, ako príde k počatiu, nevedia nič o svojom tele, sú potom príliš ľahko zraniteľné...nevedia čo je zakázané, aké dotyky sú vhodné, alebo nevhodné... a potom je len plač a tiché výčitky...                                                                                                       PS2: škola má dať poznatky, ale prvotné poznatky má dieťa získať od rodičov...                                  PS3: Kto má malé deti, nech si dáva pozor... všetko sa totiž dozvie aj pani učiteľka...