Neplač.
Prosím neplač. Nechcem, aby si plakala. Píšeš, že plačeš a sú to slzy radosti ... .
Vieš, ja neverím, že niekto môže plakať od radosti a šťastia.
Píšeš, že Ti slzy stekajú po líci, šminky vytvárajú stopu na tvári a zmáčajú tričko. Pre ne nevidíš na klávesnicu. Ja chcem aby si videla. Videla svojimi veľkými, skúmavo - hlbokými očami, s ktorých vyžaruje láska. Chcem v nich vidieť smiech a radosť. Nie plač. Ani plač od radosti a šťastia. Tak prosím Ťa neplač.
Poznám slzy. Poznám to smiešne slané čudo, ktoré stekáva po lícach. Ja už neplačem. Teraz už neviem plakať. Už nechcem. Naplakala som sa dosť. Ale, nikdy to neboli slzy radosti... . Ja poznám plač a viem čo sú aj slzy. Tak prosím neplač. Neplač, kvôli mne.
Tým, čo píšem a dávam na papier, nechcem nikomu ubližovať. A už vôbec nie ľuďom, ktorý pre mňa veľa znamenajú. Nechcem, aby plakali, aby im slzy stekali po tvári. Nechcem, aby sa trápili. Neplač. Neplač nad tým.Neplač nad tým, čo píšem. Nechcem aby niekto plakal ... plakal kvôli mne.Zničíš si tričko aj klávesnicu.
Píšeš, že plačeš od radosti z toho, ako miliónovo pracujeme. Je to ťažké. Učíš ma pracovať s mojou dušou. S mojim vnútrom. Viem, je to drina. Niekedy si pripadám, ako baník, ktorý je hlboko v zemi a snaží sa tam prekopať nejakú časť bane, niečo objaviť. Aby som mohla v sebe dolovať a ťažiť, potrebujem niekoho, kto mi bude svietiť na cestu. Kto ma bude viesť tými tmavými chodbami a brániť ma pred škriatkami. Potrebujem, niekoho, kto má svetlo a vieru. Niekoho, ako si Ty. Viem, nejde to tak ľahko. Ak by to bolo pre mňa také jednoduché , bolo by to iné a Ty by si teraz neplakala. Nemala by si slzami zmáčané tričko. Nemala by si po tvári roztečené šminky. A videla by si na klávesnicu.
Ak by som bola iná, tak by som Ťa nepoznala. Určite by sme sa nestretli. Nemala by som šancu spoznať človeka, ako si Ty. Napriek tomu, že sa stretávame len na školeniach, mám k Tebe taký iný vzťah. Vzťah založený na bezhraničnej dôvere. Viem, že Ty mi neublížiš ....Dlho som hľadala, to, čo som v Tebe našla. Povedala som Ti moje najväčšie tajomstvá, veci o ktorých nevie ani mama. Vieš ich Ty, lebo Ti verím. Si pre mňa bútľavou vŕbou, ktorá mi nahrádza to, čo nemám a nikdy som nemala. Si pre mňa viac, ako priateľ ... .
A preto neplač. Nechcem, aby plakal niekto, koho mám rada. Nechcem, aby plakal niekto kvôli mne. Nestojím za to. Ver mi.
Ak by som bola iná, tak to poviem priamo na školení. Poviem všetkým okolo, čo pre mňa znamená človek, ako si Ty. Ale... . Nedokážem to. Neviem, hovoriť verejne a už vôbec nie o citoch, pocitoch, o mojich vnútorných stavoch. O tom, že srdce by aj chcelo, ale hlava hovorí nie ... .
Neviem sa tešiť, neprežívam to navonok. Školenie ma dorazilo. Vďaka Tebe. Ty si sa spýtala, Ty si položila otázku. Ja som len nemo stála.
Prišla si. Bez slov si ma objala a držala. Tichúčko si mi šepkala. Vyžarovala s Teba sila. Sila lásky a dobra. Ty si ma držala. Držala si ma pevne a zároveň tak jemne, aby si mi neublížila a nezranila ma. Viedla si ma tmavou chodbou a svietila si mi na cestu. Ten pocit som zažila až včera.
Chcela som aby tá chvíľa neskončila. Chcela som sa tešiť ... aby všetci videli, čo to objatie pre mňa znamená. Čo pre mňa znamenáš Ty. Keďže to neviem, tak píšem.
Chcela som, aby si To vedela. Ale nechcela som Ťa dohnať k slzám. Nechcela som, aby si kvôli mne plakala. Nechcem, aby si plakala... Ak sa tešíš, tak kvôli mne prosím Ťa neplač. Neplač. Nestojím za to. Ver mi.
Komentáre
.
ked
.
Zda si mi , ze bojujes neustale s ocakvaniami druhych, ze sa pozeras na seba stale ocami druhych ..Co sa stane ked ? A prosby , to nebude len oprosbe o objati ze ?
Co sa stane ked prehovoris o svojich citoch verejne ?Otoci sa na teba mnoho hlav ..a ?ty prehovoris ? a ? zacnes hovorit nieco , co nie je standardne ? a budu sokovani ? alebo znechuteni, ci prekvapeni ? Co sa stane tak strasne ked prehovoris ?
Co sa stane ked vyslovis jednotlivcovi svoje zelanie ?
Dokazala si to verejne paradoxne ..."Chcem objatie" , lebo to padlo na mnoho hlav naraz a na nikoho. Nikoho si nepoprosila, vlastne si to oznamila vsetkymi a nikomu.
Pozicala by som ti rada jednu kamosku , ta vzdy vravela "Tak a dame ti lekcie dotykov " jak sa smiala ked som sa vykrucala a nemohla pohladit ani sestru .. A ked som jej opisovala , kolko mi trva povedat dotycnemu nie verejne , co potrebujem. Ta sa vecne smiala a vzdy tak rozumne odpovedala . "Ale sak ja to chcem pocut od toho druheho", no jo obcas mi chyba
Krásne vyznanie
A je fajn, že vieš tako preciťovať druhých. To šťastie nemajú ani zďaleka všetci :-)))
:-)
Ďakujem
Rusalka
Ďakujem