Duša...
Pozerám do zrkadla,
tvár mi je známa,
len oči sú iné,
dá sa v nich čítať,
ako zo šlabikára.
Oči sú iné,
nejaké smutné či hĺbavé,
čo asi vidia v tom mojom zrkadle.
Vidia tam mnoho,
mihne sa šťastie,
ale smútku je tam mnoho.
Pýtam sa prečo,
čoho sa bojíš,
vyzeráš pevne
a nie že sa zlomíš...
Čoho sa bojíš,
z čoho máš strach,
skúsim to povedať,
len ostaň pri mne stáť...
Otvorím ti srdce
a ty ukážeš mi svet,
povedz len áno,
spravím to hneď...
Komentáre
.
snežka
nevravela som Ti,
snezka,