snezka

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Jazvy na duši ...

Jazvy na duši ...
 
Rany. Rany, ktoré zanechávajú stopy. Nechávajú stopy na tele aj duši. Stopy, ktoré hádam časom vyblednú a zjemnia  svoj povrch.  Stanú sa menej  viditeľnými. Vyblednú,  ale zostanú.
Zostanú uložené v nás a v našich spomienkach.           
V našej duši, ktorá sa rokmi stáva akousi knihou, do ktorej písal sám život. Vpisovali do nej rodičia, známi, priatelia aj nepriatelia. Písal do nej každý, kto nás stretol, koho sme spoznali. Každý z nich niečo vpísal. Každý nám zanechal istý odkaz. Niečo sa do našich spomienok vrylo hlbšie, niečo zostalo na povrchu, a na niečo by sme najradšej zabudli.
Sú veci, ktoré si nesieme vo svojom srdci po celý život. Od detstva až po smrť. Je fajn, ak si človek nenesie knihu zo zničenými, vytrhanými stranami . Stranami, ktoré trhá, aby zabudol. Aby zabudol na spomienky, rany, ktoré vytvorili v duši jazvu. Jazvu, ktorá je pre ostatných neviditeľná. Vidí ju ten, kto o nej vie. Koho trápi a umára, komu nedá spať a nedovolí voľne dýchať.
Ktorá bolí viac, ktorá sa nechce zahojiť, nedá sa zničiť, ani odstrániť. Nedá sa odstrániť bez toho, aby  nepoškodila dušu. Aj keď odstránime popísaný list, aj keď ho vytrhneme alebo vygumujeme, už to nikdy nebude ako predtým. To čaro neopakovateľného sa nevráti. Naruší sa celistvosť. Aj keď nájdeme záplatu, bude to len záplata. Už nikdy to nebude ako pred tým. Pred tým, než nás niekto zranil. Než v  nás nechal príliš hlbokú ryhu, ryhu, s ktorou je ťažko sa vyrovnať. Nech sa človek snaží akokoľvek, nikdy všetky stopy po nej nezahladí.
Vraví sa, že človeku pomáha, ak odpustí. Ak odpustí tomu, kto mu ublížil. Neviem. V tomto okamihu sa mi to zdá nemožné.  Nesnažím sa. A ani nechcem.  Viem, že by som mala, ale momentálne to nejde. Nedokážem odpustiť človeku, ktorý ma zranil. Ktorý mi ublížil. Ktorý mi bol blízky a aj napriek tomu spravil to, čo spravil.
Čas sa nedá vrátiť späť. Ak by sa to dalo, svet by bol iný. Ľudia by boli iní . Všetko by bolo iné. Vraví sa, že čas lieči a pomáha . Zahladzuje stopy a prináša zabudnutie. Neviem. Ak je to pravda, potom potrebujem čas. Veľa času. Čas, aby som odpustila, aj keď neviem, či dokážem. Neviem, či dokážem niekedy zabudnúť.                                                                                                   

život | stály odkaz

Komentáre

  1. presne
    ja len dúfam, že všetky jazvy vyblednú.... úplne... človek si predsa nemôže pamätať večne....
    - teraz typické pre mňa keď mám dobrú náladu - zľahčovanie - aspoň na niečo je ten Alzheimer dobrý... :-)
    publikované: 02.10.2007 18:56:51 | autor: blacklace (e-mail, web, autorizovaný)
  2. snezka, píšeš, že nevieš, či dokážeš niekedy odpustiť...
    nevieš, či dokážeš niekedy zabudnúť.

    terapeuti, zaoberajúc sa liečením traumy, tvrdia toto:
    viera, že neodpúšťanie, hnev a nenávisť kompenzujú zranenia a chránia človeka pred opätovným zraňovaním, je ilúziou...

    odpustiť podľa nich neznamená zabudnúť, ani ospravedlniť nízke správanie človeka, ktorý ťa zranil, ani poprieť či znižovať svoje zranenie, a už vôbec neznamená zmieriť sa s vinníkom.

    odpustenie je vnútorný proces, je to voľba, je to pocit dobra, slobody a prijatia.
    je určené je pre teba, nie pre previnilca.

    odpustiť znamená
    - upustiť od túžby trestať ľudí, ktorí ti ublížili,
    - zanechať smútenie, sebaľútosť, hnev a nenávisť.
    - použiť energiu, spotrebovávanú hnevom a nenávisťou, na lepšie účely.

    odpúšťajúci môže odpustením zlepšiť svoje duševné aj telesné zdravie.
    publikované: 02.10.2007 19:16:01 | autor: hfw (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. :-))
    hfw , vďaka , ja viem, že sa tým trápim a ničím samu seba. Viem, že musím prestať, lebo sa zničím, smútok mi zastrie oči a zoberie mi chuť žiť. Zoberie mi chuť na všetko. Viem, že si musím odpustit .Viem, že za to nemožem. Viem, ale je to ťažké .
    publikované: 02.10.2007 19:23:14 | autor: snezka (e-mail, web, autorizovaný)
  4. snezka, neboj...
    aj ja viem, že je to ťažké, že smútenie a sebaľútosť, možno aj hnev a nenávisť, sú úplne prirodzené pocity, ktorým sa nedá ubrániť.
    sú súčasťou nášho vyrovnávania sa so zranením, no dôležité asi je, aby sme v nich neuviazli, aby sme sa od nich čo najrýchlejšie odpútali.
    a cestou "na slobodu" je práve odpustenie.
    publikované: 02.10.2007 19:41:30 | autor: hfw (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. jazvy , jazvicky
    Zda sa, ze na jazvy je clovek sam , ze je potrebny cas .
    Paradoxne vsak jazvy mozu miznut, aj ked ich niekto ini pohladi ... , objatie a vyplakanie sa z bolesti v naruci niekoho, kto ta ma rad a objime, moze proces odpustenia neopisatelne popohnat .
    Na odpusteni je najtazsie pristupit na fakt , ze k naruseniu vztahu doslo z nejakeho dovodu a ze vztah pred tym je nenavratne prec.
    Aj po udobreni sa vstupuje do ineho vztahu , poznaceneho ale aj obohateneho skusenostou.
    Porblemom odpustenia je aj uvedomit si, co jazva zasiahla u mna , nie len preco bola vyvolana .
    Motivy jaziev su v hlbke odlisne od zdania.
    Odchod partnera moze vyustit v sebalutost nad tym, ze clovek neni dost dobry, vhodny , sklamanie zo seba ,
    Zrada kamarata moze boliet, pretoze v skutocnosti neocenil kamaratsvto , neohodnotil kvality a nevazil si ten vztah .
    Bitka od otca moze boliet pretoze dokazuje , ze clovek sa nedokazal ubranit ...
    Vsetky tieto a podobne dovody rania a urazaju nas samych kdesi v krehkej hlbke , mozu a zvacsa bolia omnoho viac ako to co sa v skutocnosti stalo.
    dufam , ze jazvicka bude rychlo sperkom ;) u teba

    publikované: 02.10.2007 20:57:41 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014