Zážitky ufrflaného pacienta ...na pokračovanie, alebo, keď nie som na rehabilitačnom, ako fyzioterapeut, ale ako ležiaci pacient...
Každopádne je to divné, teda viac ako divné. Prísť na oddelenie, kde predtým človek odkrúca prax teraz ležať. Ale postupne, príjem na oddelenie sme vybavili celkom rýchlo, odovzdala som papiere, zmerali mi tlak, vysvetlili a opakovane zdôraznili, že je v nemocnici zakázané piť alkohol, fajčiť, rušiť nočný kľud, tj. robiť sprostosti po 21.00 a užívať drogy...na to sa môj vtipný brat opýtal, či som si zobrala tú trávu zo sebou...sestrička hodila na mňa zdesený pohľad a mlčky ma odviedla do izbičky kde ešte stále bývam. Ešte raz, mi zopakovala formulku o drogách a alkohole a pripomenula, že čokoľvek budem potrebovať sú tu pre mňa a odišla s pozdravom bozkávam....tak vďaka.... Personál a tak... personál skáče a plní želania a požiadavky pacientov. Je jedno, či chcete inú stravu, kvôli diéte, alebo potrebujete ľad na schladenie chromej končatiny, stačí povedať, tuším začína platiť heslo nemožné na počkanie, zázraky do troch dní... a tak by to malo byť. Čo ma udivilo je fakt, že zvonček bzučí skoro stále a pár hospitalizovaných pacientov je fakt dosť protivných...ale to ma neprekvapilo... Lekári a fyzioterapeuti...ako študent a dúfam, že o rok aj fyzioterapeut viem, ako to beží, zažila som tu fyzioterapeutov pri práci v rámci praxe a tak viem, že makajú tak, ako majú...vysvetlia, povedia, ukážu spravia. Pacient nemá pocit, že je na obtiaž a zavadzia... Aj pre toto som si vybrala túto nemocnicu a pre toto sem rada chodím na prax... . ten prístup ma fascinuje, je to o ľuďoch a nie o peniazoch...a tak by to predsa v zdravotníctve malo byť... Ľudia v bielych plášťoch... Lekárky pri praxi študent príliš v akcii nevidí, napriek tomu klobúk dole, úsmev optimizmus, ochota a komunikácia ktorej človek rozumie...ťažko človek odkomunikuje latinčinu a odborné výrazy... Vyfasovala som pani doktorku, ktorá sa mi páčila hneď na praxi...sedela pri plačúcej pacientke, držala ju za ruku a tlačila do nej optimizmus cez vysvetľovanie toho, že tá noha funkčná bude a chce to len čas...mám ju teraz ako ošetrujúcu tetu doktorku a som rada... z môjho pohľadu pacienta je nutné mať lekára, ktorý Vám je sympatický a má normálny a ľudský prístup... tí ľudia v bielych plášťoch tu takí sú...škoda, že o tých skvelých doktoroch, ktorých je veľa sa v médiách nerozpráva...ale veď naše média sú zaťažené na iné celebrity... Veľkú vizitu.. som na tomto oddelení ako pacient zažila až teraz. Raz som na nej bola ako študent, ale vtedy sme sa Riškom učili splývať zo stenou a mohli sme otvárať ostatným dvere...tak som bola patrične zvedavá, ako budem pochodovať po izbe o francúzskych barliach v pozícii pacienta, čumieť na mňa bude 10 ľudí a tak... predpokladala som, že to bude hlboký zážitok a po pravde aj bol... Cvičenie...srandy kopec, ľahni si...uvoľni sa a pekne zatlač...špičky k sebe, špičky od seba, cvičenie s loptou, bez, cvičenie s therabandom, na fitlopte, sama zo sebou...čo Vám poviem po dvoch dňoch som mala svalovicu na chrbáte, ale inak pohoda...aspoň som zistila, že mám svaly o ktorých som doteraz ani netušila...
PS. v článku vyjadrujem svoj osobný názor na ktorý mám nárok podľa ústavy tohto skvelého štátu...
PS2. Ak sa niekto spozná podobnosť je čisto náhodná...
PS.3 dúfam, že ma nikto nezažaluje a nebudem písať ospravedlnenie ...
Komentáre
Snehulienka
Matahari,
ked si spomeniem,
matahari,
tak a mám prečítané...
tak uz viem
z-a-r-a,
kordélia,