snezka

Týždeň pokročil a napriek tomu, že nie som hrdým vlastníkom žiackej knižky som bohatšia o zážitky z inštitúcie zvanej stredná škola. Ale poďme postupne. Cviká v piatok  nič moc. Naši spolužiaci (pre ľahké rozlíšenie ich budem nazývať deťmi) sa v piatok neunúvali prísť na cviká z anatómie... Uznávam, že vstávať na nultú hodinu je naozaj strašná drina, ale zase aspoň niekto sa obetovať naozaj mohol. Cviká si v triede odsedela samotná profesorka, ktorej sa jedinej neunúvalo prísť do školy na siedmu. Priznávam, je to skľučujúci pocit sedieť sám v prázdnej triede a nikde nikoho...to, že ju vytočili je jasné, s tým by dostali do vývrtky aj mňa.

Nám, čo máme individuálny študijný plán začína anatómia až prvou hodinou. Príchod prednášajúcej na našu hodinu bol impozantný...a ticho v triede tiež. Spýtala sa na chýbajúcich a niekto vzadu niečo vtipne poznamenal... myslím, že viac už nepoznamená nikto a nič a vtipne už vôbec.. Pri zmienke môjho mena sa prebodávajúcim pohľadom spýtala, či som si už teóriu dobrala... no nedobrala... nemala som skriptá... Po chvíľke  nám doniesla zo skrine kosti vo vreckách a my sme ich chytali, oberali, ohmatávali a snažili sa zapamätať si všetky tie nové latinské pojmy. Z vrecúška sa vysypali na lavicu prstíky, našlo sa aj jabĺčko, aj lopatka a dokonca aj spodná čelusť  zo zubami ... Postupne sme objavili rebrá, stavce, stehennú kosť, aj ihlicu a nakoniec sme pomenovali väčšinu kostí síce pomocou skrípt, ale ráta sa aj to. Teda netuším, či prednášajúcej, ale nám určite. Anatómiu som nakoniec prežila relatívne bez ujmy na zdraví a viem, ako sa cíti žiak, keď má prázdno v hlave a skúšajúci niečo od neho chce... pod psa, je to naozaj bieda.

Druhá hodinka boli cviká z etiky. Prednášajúca je fajn. Došla s ústrižkami novín (lepšie povedané ich prepisom). Tento najrozšírenejší bulvárny plátok nám poslúžil na riešenie závažných celospoločenských problémov a hľadanie morálneho problému... No, ešte že sa vídame len raz týždenne. Ale zase si teta profesorka, u mňa šplhla... keď zistila, že robím na škole, nazvala ma kolegyňou....len to nie... .

Tretia a štvrtá hodina boli cviká zamerané na osvojenie si cvičení a sérii cvikov pre pacientov. V piatok sme sa venovali kondičným cvičeniam pre pacientov ležiacich na oddelení... . To cvičiť, ako pacient, tak umriem minimálne od nudy...

Hodinu sme si písali poznámky typu: „ miestnosť musí byť vyvetraná, resp. v nej otvoríme okno, ale nie na dlho..., pacient cvičí iba so zdravou končatinou a cvičenie môžeme prevádzať na izbe, chodbe, v parku, v telocvični... . Cvičíme pred raňajkami, ale aj po raňajkách... ako stíhame my a pacient. Druhú hodinu sme cvičili. Ľahli sme si na masérsky stôl a nasledovalo: uvoľnite sa, vzpažím a ruky idú pomaly za hlavu –nááádych a výýýdych a nááádych a výdych.... osem opakovaní nám bohato stačilo. Potom sme krúžili vrchnými končatinami, rozpažovali a upažovali, krúžili zápästím... a dýchali. Onedlho sme prešli na dolné končatiny a panvu... nôžky pokrčím a nôžky vystriem sa šírilo miestnosťou ďalších 15 minút. Na posledné minúty sme dostali do rúk loptičky a cvičili sme s nimi... Teraz v piatok je pokračovanie, resp. druhá séria. Dnešok len preletím... prvé dve hodiny sme na sebe a na kostre, ktorú volám Fero, určovali rôzne body, ktoré sa dajú na tele vyhmatať....zaujímavé a obzvlášť niektoré body... . Prednášajúca je fajn, sympaťáčka o ktorej tu už zmienka bola. Telesná výchova, resp. relaxačné a rekondičné cvičenia... tak som sa teda prezliekla... celá telocvičňa má asi dĺžku dvadsiatich metrov... cvičili sme na polovici a na druhej sa naháňali deti vo veku 15 rokov. Triedna chcela rozbehanie a poriadnu rozcvičku. Po rozbehaní nám už sily na rozcvičku nestačili... a že testy telesnej zdatnosti.... doniesla si pásmo a že poďme skáčeme do diaľky z miesta... snažila som sa jej vysvetliť, že my starší horko-ťažko držíme pokope, ale bez úspechu... mali sme tri pokusy. Rovno som sa opýtala koľko bodíkov  potrebujem....a podľa toho som sa zariadila. Ďalšie  ešte zaujímavejšie disciplíny ma čakajú o týždeň: šplh na tyči ( lepšie okolo tyče, než na nej...), 12 minútový beh, výdrž v zhybe,    sed-ľah, hod plnou loptou , šprint na 50 metrov a podobne... Tak teraz neviem, mám sa učiť latinčinu, alebo trénovať ten šplh ? Resp. ak sa nájde dobrovoľník budem rada...

 

PS. Dohoda istá...   

PS. Chválim sa, dnes  som do školy prišla načas...

PS. Nemám ani poznámku za neprezúvanie sa, ale dnes som bola donútená sa prezuť do papučiek, lebo vonku bolo mokro.

PS. Klamanie spôsobom, že vojdem do suterénu, kde sa nachádza naša drahá šatňa číslo 12 a vyleziem druhou stranou mi dnes neprešlo. Moje tajné úmysly boli odhalené záškodníckou akciou profesorského zboru, ktorí si naozaj vzorne plnil svoje povinnosti. Pokus určite zopakujem...