snezka

Noc

 

Tma. Všade je ticho. Ticho, ktoré je občas prerušené vzlykom. Všade je tma. Nepokojne sa prevaľujem na posteli. Je tu. Dúfala som, že dnes nepríde. Zbytočne.

Znova je tu, opäť ma prepadla, aj napriek tomu, že sa snažím brániť. Prišli nočné mory. Nepríjemné spomienky, desivé sny. Nedovolia mi spať. Zavrieť oči. V tichu a v tme sa vkrádajú do mojej mysle. Nútia ma sa s nimi zaoberať. Ale ja nechcem. Nechcem ich. Snažím sa spať. Na nič a nikoho nemyslieť. Zatváram oči. Súperím s morou, desivým nočným snom, ktorý ma máta a nedovolí mi spať. Znovu to prežívam. Vidím ťa a cítim tvoju vôňu. Cítim tvoj dotyk. Znova prežívam všetko ..., všetko, čo bolo. Prežívam to dobré aj to zlé. Znovu je tu ten pocit sklamania, strachu. Strachu z bolesti. Smútok. Smútok z toho, že si mi ublížil, ako nikto pred tebou.

Chcem spať. Chcem uniknúť minulosti. Minulosti, ktorá ma straší. Nedovolí mi spávať a obmedzuje ma. Bráni mi žiť. Bráni mi pozerať na svet ružovou optikou. Bráni mi vidieť a veriť. Veriť ľuďom a priateľom, ktorých mám okolo seba. Kvôli nej nevidím. Nevidím, lebo sa bojím. Bojím sa vidieť to pekné, to, čo by ma malo tešiť.

Minulosť. Vkráda sa do môjho života čoraz viac. Obmedzuje ma. Straší ma každú noc, každú noc príde tá istá mora. Naberá hrozivé rozmery, je ako chobotnica. Chápadlá sa omotávajú okolo mňa, a ty... .

V tomto okamihu som sa rozhodla vzdať. Vzdávam sa, nočná mora opäť vyhrala. Presne ako minulé noci. A tie pred nimi tiež. Unikla som desivým nočným snom a spomienkam. Spomienkam na teba. Spomienkam, ktoré mi ubližujú.   

Je pár minút do štvrtej a ja púšťam počítač. Dnes opäť nepôjdem spať. Nedokážem zavrieť oči. Nechcem na teba myslieť a nechcem myslieť na bolesť, ktorú si mi spôsobil. Pozerám na hodinky. Vonku začína svitať a pre mňa sa konečne skončila táto noc. Zmizlo strašidlo a moja nočná mora. Žiaľ, o niekoľko hodín sa zjaví opäť. Príde a bude ma mátať. Bude sa zjavovať opäť. Bude prichádzať dovtedy, kým sa s ňou nevyrovnám. Kým sa nevyrovnám so svojou minulosťou a ... .