Prečo ...
Rozmýšľam, koľko človek vydrží. Koľko bolesti dokáže zniesť. Koľko dokáže uniesť na svojich pleciach. Koľkokrát dokáže na sebe nechať rúbať drevo. Rozmýšľam, koľkokrát za život si poviem, znesiem bolesť, zatnem sa a vydržím. Rozmýšľam, aký to má všetko význam. Aký význam má vôbec život. Neviem, či ma posunie prežitá bolesť ďalej, ale ako sa vraví, čo ma nezabije, to ma posilní. Aj keď v tomto som si nie celkom istá. Som si istá, že časť môjho ja prišla o srdce. Prišla som o schopnosť cítiť a plakať. Viem, že znesiem veľa. Viem, že bolesť, ktorú som prežila sa mi vryla do duše a spomienok.
Viem, že na ňu nikdy nezabudnem. Aj napriek tomu, že by som chcela. Viem, koľko síl ma stálo ju prekonať, potlačiť a zamknúť ju. Bojovať s ňou. Viem, že sa mi to stále nedarí. Prehrávam, ale bojujem. Potkýnam sa , zakopávam a padám. Padám do prachu , chcem sa zdvihnúť, aspoň niekedy, ale ...už nemám silu.
Netrápi ma fyzická bolesť. Modriny miznú a strácajú sa . Z môjho pohľadu je horšia bolesť, ktorá útočí na moju dušu. Bolesť, ktorá ma zožiera zvnútra. Morí ma a trápi. Na fyzickú bolesť existuje liek , ale čo na zranenú dušu a srdce ? Snáď pomôže dobrý priateľ a kopa času. Snáď, no neviem. Neviem, či je v tomto prípade čas ten najlepší lekár. Lepšie by bolo sa niekomu, komu verím vyplakať na pleci, vyžalovať a odpustiť. Plakať a odpustiť samej sebe a ... Ja neviem... Veď ja ani neplačem....Už neplačem.
Ešte horšia , ako psychická bolesť je pocit, ktorý ma zožiera. Je to taký príšerný pocit, ktorý ma máta. Pocit z toho, že mi niekto ublížil a ja som sa nemala ako brániť. Nedokázala som to. Mohla som robiť, čo som chcela , mohla som kričať, plakať, ale ... nemala som šancu. Nepomohlo. Pýtala som sa samej seba, prečo ja ? Prečo, mne musel niekto takto ublížiť ? Môžem za to ? Provokovala som ? Spravila som niečo ? Zaslúžila som si to ?
Mala som a stále mám množstvo nezodpovedaných otázok. Otázok na človeka, ktorý mi ublížil. Chcela, by som vedieť iba jediné : „ prečo “. Prečo to spravil. Chcem vedieť, či vie, ako ma zranil. Či vie, čo všetko spôsobil. Ako zničil moju dôveru a vieru v ľudí. Ako zničil to, čo som si priniesla na tento svet. Či vie, čo ma stojí síl s niekým rozprávať, niekoho objať, dovoliť niekomu viac... Zničil to všetko, až príliš skoro.
Stále hľadám odpovede. Hľadám a napriek tomu nenachádzam. Chcem nájsť a zároveň sa bojím. Bojím sa toho, čo by som zistila, čo by som našla.. Bojím sa o tom niekomu povedať. Nesiem si to zamknuté v sebe už veľa rokov. Nesiem a už nevládzem. Už nechcem.
Chcem to niekomu povedať. Chcem, ale bojím sa. O tom sa nehovorí. Hanbím sa a bojím. Bojím sa , že ten kto sa to dozvie, ma bude ľutovať, bude na mňa pozerať inak , tak divne, cez prsty . Čo ak ma bude odsudzovať, čo ak zmení na mňa názor... Bojím sa, že mi povie, že to všetko je a bola moja chyba .Neviem, ako, ako prísť a ako to povedať. A komu to povedať. Viem, že to bude človek, ktorému verím .Človek, ktorý ma nesklame. Viem, že ten čas, kedy to poviem sa blíži. Ešte ten správny čas nenastal. Nedozrela vo mne odvaha. Odvaha, ktorá by mi dovolila ísť s kožou na trh. Povedať to a zveriť sa . Nechať sa objať a plakať .Plakať po dlhých rokoch ...
Komentáre
Snežka
a vsetkom
mam jednu znamu, ktora musi tiez vsetko analyzovat (a ked jej niekto blizky bez slova odisiel, dost ju to vzalo - a kedze odisiel bez slova, nemala co analyzovat a to ju vzalo este viac)... ako prislusnik citovo zakrpatenejsieho druhu tomu moc nerozumiem.....
..viem len jedno, terapia alkoholom nepomaha.. ale skusit sa to oplati:)))
..ked som bol mladsi a mal som podone "depresie", nasiel som si trosku cynicku frazu z filmu Posledny skaut.. "Usmev vole.. nikto ta nema rad." a pomohlo to:)
takze.... "Usmev krávo"... a dobru noc:)
Snezka,
Vdaka internetu som nasla novych priatelov s trosku inymi zaujmami, nez su moji stari priatelia, cez PC je to akesi jednoduchsie "vyrozpravat sa".
Skus to aj Ty. Napis to niekomu, ak nechces, aby Ti kladol otazky, tak mu napis aj to, ak chces poznat jeho nazor, i to napis. Priatelia su predsa na to, aby pri nas stali, vedeli o nas vsetko a mali nas stale rovnako radi.
A...s usmevom ide vsetko lepsie :)
Prajem Ti do buducna iba slzy stastia a radosti.
kolko?