snezka

Chuť žiť

 

Po nie práve vydarených posledných dňoch, resp. týždňoch, ktoré nestáli ani za zrnko maku, po x prebdených nociach a hodinách premýšľania, som sa dnes dopracovala k istému poznaniu. K poznaniu, že sa mi vracia chuť. Nie, nemyslím chuť do jedla, tú som nikdy žiaľ nestratila, ale vracia sa mi chuť bojovať. Postaviť sa čelom k prekážkam a zdolávať ich. Pomaly, postupne sa dúfam dostanem do tých koľají, ktoré sú pre mňa typické. Tvrdohlavosť, nezlomnosť, zaťatosť a chuť žiť naplno, to sú vlastnosti, ktoré sú mi vlastné a sú pre mňa charakteristické. Dnes ráno som si povedala, že dnes je ten deň, deň ktorým začnem. Včerajškom sa pre mňa skončila istá etapa života, aspoň zatiaľ. Včerajšok mi otvoril oči. Omyl. Nie včerajšok, ale včerajší rozhovor.

Rozhovor s človekom, ktorý sa stal pre mňa bútľavou vŕbou. S človekom, ktorý má prehľad, skúsenosti, dôveru v seba i v iných.  Vie počúvať a vyžaruje pokoj. Kladie otázky, ktoré sa mi zdajú ťažké. Ja viem, že otázky, ktoré kladie,  sú  ťažké aj inokedy, ale včera vážili snáď tony. Pri rozhovore, ktorý bol ťažký a nútil ma rozprávať aj o veciach, ktoré sú zamknuté a uložené hlboko v mojom srdci, som vďaka nej prišla na jedno.

 Viem, čo chcem. Zrazu som si uvedomila, že problém mojich priorít je vyriešený. Doviedla ma k poznaniu, že problém, s ktorým som za ňou prišla, je len vrchol ľadovca. Ľadovca, ktorý sa začal včera pomaly roztápať. Pokiaľ sa roztopí, uplynie ešte veľa času, ale včera som vďaka nej spravila prvý krok. Priznala som si pravdu sama pred sebou a dokázala som ju pomenovať.

Včera som si priznala, že nie problém a nutnosť rozhodnúť sa je to, čo ma trápi. Včera som po prvýkrát a nahlas povedala, čo je mojím ozajstným snom, túžbou, prioritou, problémom. Priznala som,  že viac ako po diplome z vysokej školy, túžim po vzťahu, rodine a dieťati.

To, že som našla v sebe odvahu a povedala som to nahlas pre mňa znamená veľa. Je to znak toho, že viem, čo chcem. Znak toho, že som naozaj dospela. Zrazu som si uvedomila, že som našla niečo, čo som dlho hľadala. Bola schovaná, vo svojom úkryte. Ticho čakala a snáď dúfala, že ju nájdem. Našla som ju. Našla som stratenú nádej a chuť.

Našla som svoju nádej, ktorá mi dovolí ďalej dúfať a veriť, že sa mi moje sny raz splnia. Našla som v sebe vnútornú chuť bojovať a ísť si za svojimi snami a túžbami. Veď o tom ten život je.

Je o chuti žiť a bojovať, nevzdávať sa a zdolávať prekážky. Postaviť sa a ísť. Svoj život neprehrá ten, kto má chuť žiť, má chuť bojovať a pasovať sa so všetkým, čo mu život postaví do cesty. Prehrá ten, čo to vzdá. A to ja nebudem.