snezka

Mám ju ... síce za tri, ale mám ...pár postrehov  z anatómie...

 

To, že som uzatvárala posledný predmet  po zimných prázdninách viete... No netušíte, ako to dopadlo. Celé sviatky som sa presviedčala o tom, ako sa budem usilovne učiť, hneď po Vianociach, čo je v mojom ponímaní 25.12. ráno ( darčeky už dávno mám...) som vytasila na stolík k počítaču skriptá z anatómie... len... raz ma v mojom úsilí vyrušil film, inokedy kultová rozprávka pre ktorú som bola ochotná spraviť čokoľvek... starší uznajú, že vymeniť Mrázika za nejaké trápne skriptá z anatómie je naprosto nevhodné...

Sledovaním v mojom obzore kultovej rozprávky som sa utvrdila v istom poznaní...konečne viem, čo chcem.. ako povedala Marfuška anjelik: „ Ženícha chcem a riadneho... počuješ.... ? “ Tak snáď si to milý Ježiško počul... ak nie, tak ti to v decembri napíšem a pošlem prioritne... a expres...

O anatómii nikde zmienka nebola, aj keď nejaké súvislosti s fyzioterapiou by sa v Mrázikovi isto našli...napríklad liečba teplom Baby Jagy a jej krížov...,poprípade kryoterapia deduška Mrázika... .

Odhliadnuc od plne využitých voľných dní nastal deň D... piatok, osem hodín ráno... budova našej drahej strednej školy... tretie poschodie... zima, ako v ruskom filme... ale veď o pár minút nám bolo dostatočne teplo... prvá išla odpovedať spolužiačka... v miestnosti sme boli štyria... ja, Denis a ďalší dvaja spolužiaci... môj kamarát Fero a skúšajúca...

Prvá išla spolužiačka, ktorá nás presviedčala, že nič nevie... vedela a až trápne všetko... chvíľami medzi výbuchmi smiechu sme mali pocit, že skúšajúca sa nestihne ani nadýchnuť a spolužiačka chrlí odpovede v latinčine... trápna odpoveď bez záblesku originality... a trápna jednotka... kam sa na nás hrabe... nastáva ticho, mal by sa niekto zdvihnúť a ísť odpovedať...nám z Denisom nič také stále nehrozí... posielame spolužiaka...anatómiu už mal... dnes to dobojoval za štyri...

Nechceme s Denisom robiť zo seba idiotov...chceme aby spolužiaci odišli... keď za blbých...tak len medzi sebou... bez úspechu... spolužiačka s trápnou jednotkou zisťuje, či nemá skúšajúca tú prasknutú lebku... z druhého Fera... viete doniesla som si sekundové lepidlo... ja ju zlepím.... zlepila si iba prsty a po pár minútach sa pýta, či nemá skúšajúca zverák.... smola nemala...

Katarína, poďte odpovedať... ok... pomaly sa zdvíham a je mi jasné , že to bude blamáž... bola... proximálny koniec humeru... začínam rozmýšľať, kde som to počula, čítala.. a čo to vôbec je... po chvíľke sa mi rozjasní, ale nie príliš...Denis, sa pýta , či ma môže doplniť... stojíme pri Ferovi dvaja a tvárime sa rovnako blbo... skúšajúca chce niečo o panve, skáčeme na srdce a chlopne... triafam v slovenčine tepny... v latine ani náhodou... zabila to lopatkou... že scapula.... už som z nej odpovedala...za dva  a tak som do nej ani nemrkla...veď na čo... 

Ticho, ktoré nastalo, prerušuje otázka: " prečo ste sa neučili? Učila... koľko...? Dosť... no, evidentne nie dosť... asi nie... Ok, dám Vám trojku, ale v druhom polroku vás budem „dusiť“... myslím si, rob , čo chceš.. len ju tam do tých papierov dopíš...

Denis bojuje rovnako... po necelých dvoch hodinkách odchádzame... známky sme uzavreli, papiere konečne odovzdali triednej a ...odchádzame na prax... a po praxi... nazad do školy... a zajtra pre vysvedčko...